september, 2014

sep 29

baby avare2

Zatiaľ, čo si vedci kladú otázku, či baktérie prítomné v pôrodných cestách môžu pomôcť deťom narodeným cisárskym rezom (sekciou), Milli Hill skúma samotný mikrobióm*.

Vagína môže hrať kľúčovú rolu pri narodení dieťaťa. Vedci skúmajú fakt, že miestami voliteľná a miestami problematická cesta „von“ – teda pôrodné cesty, môžu v skutočnosti byť zásadne dôležité pre budúce zdravie a pohodu našich detí a nášho druhu ako takého.

Dôležité až natoľko, že výskumníci z „Human Microbiome Project“ z lekárskej univerzity NYU v súčasnosti potierajú novorodeniatka narodené cisárskym rezom špeciálnou vrstvou, vytvorenou vo vagíne matky a skúmajú výsledky.

Všetkých nás učia, že „tam dole“ je to často špinavé, nehygienické, že baktérie a parazity sú zlé a o vagínach sa toho narozprávalo tiež mnoho. Vedci zatiaľ len začínajú rozumieť problematike mikrobiómu – jedinečnej kolónii mikroorganizmov, ktorá obýva každého človeka a zisťujú, akú rolu zohráva nielen pri pôrode, ale v každom aspekte nášho duševného a fyzického zdravia. Niektorí nazývajú mikrobióm „ novoobjaveným orgánom“ a veria, že jeho hlbšie porozumenie a preskúmanie vnesie viac svetla do niektorých oblastí ľudstva ako sú choroby, predpokladaná dĺžka života, osobnosť jednotlivca a mnoho ďalších.

Ak sa dieťa narodí vaginálnou cestou, kolonizácia mikrobiómu nastáva ihneď. Štúdie pôrodných ciest preukázali, že predtým, než začne samotný pôrod, obsadenie baktérií vo vagíne sa zmení. Napríklad sa zvýši počet laktobacilov (baktéria, ktorá napomáha tráveniu mlieka). Štúdie porovnávajúce mikrobióm vaginálne narodených detí s deťmi narodenými sekciou preukázali rozdiely v črevnej mikroflóre až po dobu siedmych rokov po narodení.

Je toho stále veľmi veľa neprebádaného o tom prečo a ako tieto rozdiely vplývajú na náš život. Avšak vedci začínajú nachádzať prepojenia medzi mikrobiómom detí narodených sekciou a stúpajúcim výskytom zdravotných ťažkostí ako obezita, astma, ekzémy a cukrovky 1. typu.

Doktorka a profesorka Maria Gloria Dominguez-Bello, spolupracovníčka na spomínanom projekte, skúma, či je možné pomôcť deťom narodeným sekciou manuálnym premiestnením kolonizácie mikrobiómu, čím by bolo teoreticky týmto deťom umožnené, mať rovnaké benefity pri štarte do života ako majú deti narodené vaginálne. Robí sa to vcelku jednoduchým spôsobom: do vagíny matky sa vloží gáza, ktorá sa tam ponechá po dobu jednej hodiny a vyberie sa tesne pred narodením bábätka sekciou. Následne sa ňou potrú ústa dieťaťa, jeho tvár a celé telo. Čo profesorka Dominguez-Bello zatiaľ zistila – pričom jej výskum je stále v začiatkoch je, že tento proces síce robí pozitívny rozdiel v mikrobióme novorodenca, avšak proces kolonizácie nie je stále rovnako efektívny ako keď pôrod prebehne prirodzeným vaginálnym spôsobom:

„Keď sme analyzovali výsledky našej štúdie, zdvojnásobili sme počet baktérií, ktorým boli deti narodené sekciou vystavené. Avšak pri vaginálnom pôrode ich bolo stále 6x viac. To v praxi znamená, že vaginálny pôrod jednoznačne vystavuje dieťa oveľa väčšiemu počtu potrebných baktérií než pôrod sekciou. Je to logické, pretože počas pôrodu sa dieťa otiera o sliznicu pôrodných ciest pomerne dlhú dobu a baktérie začínajú rásť ešte predtým ako sa dieťa ocitne vonku, mimo pôrodných ciest. Rastú a osídlujú dieťa už počas samotného pôrodu. Deti narodené sekciou obvykle dostávajú antibiotiká a my zatiaľ nevieme, aký efekt môže gram penicilínu v tejto súvislosti zohrávať.“

Výskum tohto typu môže byť pomerne problematický na diskusiu, pretože provokuje k záveru, že „vaginálny pôrod je lepší“. Dominguez-Bello však zároveň tvrdí, že na jednej strane je potrebné si uvedomiť a uznať, že medicínske zásahy môžu zachrániť mnoho životov, no na druhej strane sa musíme uistiť, či sú skutočne v danej situácii nevyhnutné:

„Problémom je samotný pohľad na vec – postoj, že neexistuje žiadna daň, žiadne dôsledky. Kľúčom je, že obe strany – tak matky ako i lekári si myslia, že neexistuje žiadna daň za pôrod sekciou, že cisárske rezy sú absolútne v poriadku. A stále pritom ešte dostatočne nerozumieme rizikám, ktoré so sebou prinášajú. Nie je dostatok štúdií, ktoré by vyčíslili výsledky a dôsledky, avšak vieme, že existuje spojitosť s vyšším rizikom niektorých ochorení u detí narodených sekciou. Takže musíme robiť podstatne viac výskumov a štúdií a pozorovať a snažiť sa porozumieť životu ako takému, pretože prírodu by sme mali rešpektovať.“

Samotné spustenie pôrodu, ktoré je v jeho podstate iniciované biochemicky – hormónmi, koré reguluje mozog dieťaťka, nastáva za normálnych okolností presne vtedy, keď je dieťa na to pripravené. Zásahy spúšťajúce pôrod bez toho, aby boli skutočne opodstatnené zdravotnými indikáciami, sú preto nežiadúcim umelým zásahom do prirodzeného procesu vývinu, ktorého dôležitým míľnikom je práve pôrod.

Priridzený vaginálny pôrod má svoje opodstatnennie aj z pohľadu neuro-fyziologického vývinu. Je to veľká udalosť, ktorá je náročná a zaťažujúca tak pre budúcu matku, ako aj pre samotné dieťa. Ale všetka táto záťaž a náročnosť má svoje opodstatnenie. Počas pôrodu sa aktivizujú niektoré primitívne reflexy, ktoré sú v prípade donoseného jedinca v čase pôrodu plne aktívne. Napríklad Tonický labyrintový reflex v extenzii sa aktivizuje v momente, kedy hlavička dieťaťa prekoná poslednú stanicu matkinho tela a uzrie svetlo sveta. Následne sa aktivizuje Asymetrický tonický šijový reflex, ktorý napomáha pri rotácii trupu. Galantov spinálny reflex údajne napomáha pohybom v oblasti lumbárnej chrbtice, pomocou ktorých sa dieťa posúva nižšie v pôrodných cestách. Ak sa dieťa z určitých dôvodov nenadýchne v krátkom čase po narodení, je možné vyvolať prvý nádych pomocou aktivácie Morovho reflexu, ktorý je ako jediný z primitívnych reflexov prepojený na všetky zmyslové systémy (je možné ho aktivovať zmenou polohy, zvukom, sluchom či dotykom). Hľadací reflex je najsilnejšie aktívny a prítomný niekoľko hodín po pôrode. Za ideálnych podmienok, kedy je dieťa v bezprostrednom kontakte s matkou ihneď po narodení, má tento reflex možnosť sa prejaviť. Tieto deti majú v podstatne menšej miere následné ťažkosti so saním a dojčením. Tieto a mnohé ďalšie primitívne reflexy na seba nadväzujú v hlbokej logike v prenatálnom, perinatálnom, ale aj postnatálnom vývine a pre dieťa majú svoj veľký význam.   Ak je z dôvodu pôrodného zásahu tento prirodzený proces „programujúci“ neurofyziologický základ dieťaťa narušený (napr. sekciou), môžu zostať niektoré reflexy nesprávne aktivované. Pôrod môže zohrávať významnú úlohu aj v tom, či niektoré primitívne reflexy ostávajú prítomné aj v čase, kedy by za okolností normálneho vývinu už mali byť inhibované.To môže mať ďalekosiahly vplyv na ďalší vývin jedinca – napríklad v školskom veku sa môžu sekundárne prejaviť vo forme porúch koncentrácie, učenia, alebo porúch správania. Pôrod je v optimálom prípade súhrou medzi impulzami tela matky a dieťatka, pričom obaja vzájomne komunikujú pohybmi a reakciami organizmu. Treba len pozorne vnímať a načúvať, čo nie je možné, ak sú napríklad matke podané utlmujúce prípravky. V takomto prípade matka v podstate komunikáciu s dieťaťom odovzdáva do rúk pôrodníka, zdravotného personálu a lekárskej vedy. Za istých okolností je to samozrejme opodstatnené. Sme však toho názoru že ak je to čo i len trochu možné, mali by budúce mamičky voliť možnosť prirodzeného pôrodu a dôverovať sebe i dieťaťu, že to zvládnu a bude to pre nich silným zážitkom na celý život.

Tieto myšlienky vyvolali ohlas v sérii článkov v známych časopisoch ako napr. Lancet, volajúc po celosvetovom znížení prílišnej medikalizácie pôrodu, zdôrazňujúc stúpajúci počet sekcií a nedostatok starostlivosti (v mnohých prípadoch možností) pôrodných sestier. Nedávno zverejnená kritika smerom k pokynom „RCOG“ (Spoločnosť gynekológov a pôrodníkov) preukázala, že lekári nie vždy nasledujú tie najlepšie dôkazy keď príde na samotný spôsob pôrodu, čo zahŕňa aj pôrod cisárskym rezom.

Vyzerá to tak, že výskumy zo všetkých kútov sveta vysielajú rovnakú správu: nerešpektujeme základnú funkciu narodenia (pôrodu) a to so sebou prináša konzekvencie. Ako vraví Dominguez-Bello:

„Neštudovali a neskúmali sme pôrod (narodenie) dostatočne a nesnažili sme sa dostatočne porozumieť tomu, ako vyzerá a čo so sebou prináša ´zdravý´ pôrod.“

Je stále sa čo učiť. Jedna vec je však istá: baktérie a parazity „tam dole“, nie sú všetky také zlé. A tie vo vagíne? Nuž, tie sa javia byť dokonca veľmi špeciálnymi a užitočnými.

*Mikrobióm je kolektívny genóm hostiteľa a organizmov, ktoré žijú v jeho tele, alebo na povrchu jeho tela (pozn. prekladateľa).

Zdroj: http://www.bestdaily.co.uk/your-life/news/a580803/giving-birth-your-vagina-may-be-more-important-than-you-think.html?visibilityoverride

sep 09

Dňa 9.9.2014 sme prijali pri príležitosti Medzinárodného dňa prevencie porúch fetálneho alkoholového spektra pozvanie do relácie „Dobre ráno“ TV JOJ, kde Mgr. Katarína Sipos, riaditeľka Centra AVARE, ako vyškolená edukátorka v problematike FASD ( fetal alcohol spectrum disorders) informovala o hroziacich dôsledkoch pitia alkoholu počas tehotenstva.

Riziká spojené s pitím alkoholu počas Screen Shot 2014-09-09 at 14.54.38tehotenstva sú v našej spoločnosti často zľahčované a podhodnocované a to širokou verejnosťou, ako aj mnohými odborníkmi. Následky, ktoré alkohol môže spôsobiť na nenarodenom dieťatku, majú však nezvratný charakter a sú dôvodom mmnohých obmedzení, ktoré výrazne sťažujú život jedinca.

Včasnou diagnostikou FASD a vhodnými terapeutickými intervenciami sa však dá predísť druhotným poškodeniam u dieťatka.
Intervenčné programy  a služby, ktoré ponúka Centrum AVARE, patria k základným odporúčaným postupom, ktoré sa zatiaľ najmä v zahraničí využívajú na prácu a pomoc osobám s FASD.

Veľmi radi sme podporili širenie informácií o dôležitosti prevencie FASD a to jediným možným spôsobom – abstinenciou počas tehotenstva.

Ďakujeme za pozvanie

sep 09

POVEDZTE NIE ALKOHOLU POČAS TEHOTENSTVA!

Nenarodené dieťa je príliš mladé, aby pilo alkohol!!!!!!!!!

Aj Centrum AVARE sa dnes pripája k medzinárodnej iniciatíve, ktorá bojuje za zvýšenie povedomia o škodlivých, až deštruktívnych účinkoch pitia alkoholu počas tehotenstva, na ešte nenarodené dieťa.

1908067_280039605531218_6256338679829151439_n

Číslo 9 je v živote ešte nenarodeného dieťaťa symbolom obdobia 9-tich mesiacov, počas ktorých potrebuje zažívať ochranu a lásku od svojej matky, aby sa mohlo vyvinúť v zdravého jedinca a prísť na svet. Práve 9. september bol pred pätnástimi rokmi symbolicky vybratý za Medzinárodný deň prevencie porúch fetálneho alkoholového spektra, ktorý si práve teraz, práve dnes pripomíname.

FASD (fetal alcohol spectrum disorders), alebo poruchy fetálneho alkoholového spektra, sú širokým súborom prejavov, obmedzení, neurorozvojových porúch, oneskorení vývinu, ale aj vývojových vád  a charakteristických dismorfických čŕt, spôsobených konzumáciou alkoholu matkou počas tehotenstva.

V závislosti od obdobia, v ktorom matka pila a tiež od množstva požitého alkoholu, sa môžu následky prejavujúce sa u dieťaťa výrazne líšiť. Poškodenie plodu môže byť tak masívne, že dôjde ešte počas tehotenstva k potratu. Môžu byť poškodené vnútorné orgány. U detí sa veľmi často vyskytuje nižší vzrast a nižšia hmotnosť už prenatálne, ale aj počas prvých rokov života. U mnohých FASD postihnutých sú tiež pozorovateľné typické dismorfické črty tváre. Najväčšie problémy týmto deťom však spôsobujú poškodenia mozgu a centrálnej nervovej sústavy, ktoré masívne, ale napriek tomu, na prvý pohľad často nebadane, zasahujú do ich života. Ovplyvňujú zakladné nastavenia ich nervového systému, môžu spôsobovať napr. pretrvávanie primitívnych reflexných reakcií tela dávno po období, kedy tieto mali samy odznieť. Ovplyvňujú zmyslové vnímanie, napriek tomu, že ich zmyslové organy (oči, uši) nemusia vykazovať žiadne známky poškodenia, problém je totiž v práve v centrálnom spracovaní zmyslových podnetov v mozgu. Ovplyvňujú ich vnímanie vlastného tela, ich rovnovážny systém, ich emočné prežívanie, ich sociálne kompetencie…

Deti s FASD zažívajú výrazný pocit neistoty, nakoľko sa len limitovane môžu spoľahnúť na svoje vlastné telo. Ich deficity môžu byť pomerne úzko špecifické v konkrétnych oblastiach, môžu napr. často používať pojmy, ktorým vôbec nerozumejú a môžu preto pôsobiť, že majú na viac. Ich IQ nemusí byť napr. negatívne ovplyvnené, napriek tomu môžu byť pre ne bežné úkony neprekonateľným problémom.

Názor, ktorý sa bežne šíri medzi ľuďmi a ktorý žial verejne šíria aj mnohí odborníci, že “ 2 dcl vína, alebo piva počas tehotenstva nijako nemôžu uškodiť”, je scestný a veľmi nebezpečný.

Neexistuje bezpečné množstvo alkoholu počas tehotenstva, preto je jedinou spoľahlivou prevenciou FASD NEPIŤ ALKOHOL POČAS TEHOTENSTVA!

FASD sa nás týka viac, ako si mnohí aktuálne pripúšťame, alebo uvedomujeme. Na Slovensku chýbajú štatistické ukazovatele, v zahraničí je ale potvrdený 7-8 krát vyšší výskyt FASD ako diagnóz ako napr.  Downov syndróm, spina bifida, alebo svalová distrófia.

Dôsledky vplyvu alkoholu na nenarodené dieťa sú trvalé a nevyliečiteľné. Včasnou diagnostikou a vhodnými terapeutickými intervenciami sa však dá predísť druhotným poškodeniam u dieťatka.

Intervenčné programy  a služby, ktoré ponúka Centrum AVARE, patria k základným odporúčaným postupom, ktoré sa zatiaľ najmä v zahraničí využívajú na prácu a pomoc osobám s FASD.

zdroje:
– http://www.usd.edu/medical-school/center-for-disabilities/upload/fasdeducationalstrategies.pdf
– kniha „Fascinujúce deti“, Malgorzata Klecka, Poľsko