Aktuality

dec 17

Vaše dieťa má prirodzený sklon byť k ostatným vľúdne a ohľaduplné – už ste videli, ako upokojuje slziaceho kamaráta, neváhalo by dať mu aj vlastnú hračku, aby uľavilo jeho nešťastiu. Takéto správanie detí je spontánne.
Je dôkazom, že dieťa má ochranársky inštinkt. Tomu však konkurujú iné inštinkty, napríklad upokojiť hlad. A tak vaše dieťa môže odstrčiť iné dieťa, ktoré mu prekáža „zmocniť sa keksíka“.
Môžete dieťaťu pomáhať rozvíjať a posilňovať jeho postoj k ostatným tak, aby dominovala jeho vnímavosť a láskavosť.

Tri hlavné aspekty:
Spolupráca: Dochádza k nej vtedy, keď vaše dieťa vykonáva s iným dieťaťom spoločenskú činnosť, napríklad stavajú spolu model z kociek stavebnice. Spolupráca si vyžaduje, aby vaše dieťa myslelo na to druhé, bralo do úvahy jeho názor a hralo sa v súlade s ním.
Delenie : Skutočný zmysel tohto slova znamená, že sa dieťa vzdá niečoho, čo mu patrí, bez akejkoľvek záruky, že na výmenu niečo dostane. Dieťa by malo ochotne ohroziť vlastnú spokojnosť, aby potešilo niekoho iného.
Empatia:  Aby bolo dieťa empatické, musí sa vedieť vžiť do druhého dieťaťa a cítiť to, čo cíti ono – napríklad bude mať tendenciu pomôcť, alebo vyjadriť sústrasť, keď uvidí plakať svojho kamaráta. Snažte sa u svojho dieťaťa podporovať tieto konkrétne atribúty.

Pamätajte, že dieťa najviac ovplyvňuje správanie jeho okolia. Platí staré známe : DEŤOM BY SME MALI ÍSŤ VHODNÝM PRÍKLADOM.
Ak sú vľúdni  rodičia a ostatní členovia rodiny dieťa si oveľa ľahšie osvojí tento postoj. Výskumy ukazujú, že dieťa, ktoré cíti lásku a silné citové puto s rodičmi, je citlivejšie aj k svojim vrstovníkom.

Hračky a knihy
Rôzne výskumy sa zhodli na tom, že ak sa dieťa hráva s agresívnymi hračkami (zbrane, vojačikovia), má pri hre s ostatnými  vyššiu hladinu agresivity ešte niekoľko hodín po tom, ako sa s nimi prestalo hrať. Ukázalo sa aj, že dieťa bude pravdepodobne ohľaduplnejšie k vrstovníkom ešte niekoľko hodín po hre s negaresívnymi hračkami (lopta, skladačky, edukačné hračky)

Hračky majú na dieťa veľký vplyv.  Vy sa musíte rozhodnúť do akej miery dopustíte, aby to ovplyvnilo váš výber aktivít. Myslite na to, že dieťa upútané fantastickým svetom agresívnej hry sa bude v takomto stave mysle k svojim kamarátom správať hrubšie. Jednostranný výber v podobe agresívnych hračiek a hier môže potláčať vrodený ochranársky inštinkt.

Vľúdnosť dieťaťa môžete podporiť aj výberom knižiek, ktoré obsahujú príbehy s ochranárskymi témami. Existuje mnoho vynikajúcich knižiek pre deti, v ktorých hlavná postava pomáha ostatným, ktorí sú slabší alebo chorí. Dieťa ovplyvňujú tieto fiktívne vzory a je preň lepšie, ak chce byť ako ohľaduplná postava z príbehu, než ako keď si vyberie za vzor postavu sebeckú.
Ideálne ak si knihu vopred prečítate aby ste vedeli či je pre dieťa vhodná.

AKO NA TO:
Poskytujte príležitosť podeliť sa – postarajte sa aby sa s kamarátom musel podeliť napr. o zákusok. Čím viac príležitostí na delenie mu vytvoríte tým ľahšie mu to pôjde.
Kúpte mu malé zvieratko
– starostlivosť o domáceho maznáčika je veľmi účinný spôsob, ako v dieťati zvýšiť zmysel pre zodpovednosť k ostatným. Už aj malé trojročné dieťa môže napríklad nakŕmiť rybičky.
Vysvetlite dôsledky –
dieťa si musí uvedomovať dôsledky svojho správania: „vľúdnosťou robí ľudí štastnými naopak sebeckosť im škodí“
Pochváľte ho za láskavosť
– ak uvidíte, že vaše dieťa urobí spontánne ohľaduplné gesto, či už ku kamarátovi alebo k súrodencovi.



Použitá literatúra : Richard C. Woolfson (predškolák)

dec 12

Vianočné sviatky so sebou nesú množstvo úloh a príprav, pre niekoho aj poriadnu dávku stresu.

Nakupovanie, balenie, pečenie, dodržiavanie tradícií.
Príprava Vianoc ale môže mať aj úplne iný rozmer. Prinášame pár tipov ako zapojiť aj vaše deti.

Pečenie s deťmi. 
Zapojte svoje deti do pečenia.
Pomôcť môžu s vykrajovaním cesta ich lepením pomocou marmelády, zdobením perníčkov, vážením či miešaním krémov a plniek. Ušetrí vám to nejaký ten čas a deti môžu rozvíjať jemnú motoriku a tiež zapojiť fantáziu.

Upratujte s deťmi.
K sviatkom pokoja neodmysliteľne patrí aj „vianočné upratovanie“. Poproste deti aby si vytriedili hračky alebo oblečenie, ktoré už nepotrebujú alebo nenosia  –  môžete ich spoločne zabaliť a darovať tam, kde to môže pomôcť.

Vyrobte si vianočné ozdoby.
Sušené ovocie patrí medzi najobľúbenejšie domáce dekorácie, ktoré počas celej jesene, no najmä pred Vianocami, vyrábajú mnohé mamičky s deťmi. Svojimi farbami prežiaria byt či dom, a pri ich sušení bude rozvoniavať všetko navôkol.
Vianočné pohľadnice
Pri výrobe vianočnej pohľadnice môžete využiť všetky vaše kreatívne nápady a akýkoľvek materiál na kreatívne tvorenie. Ak do tvorby zapojíte aj deti, určite vyčaria úsmev na tvári tomu, komu sú určené.

Pri každej činnosti vaše dieťa rozvíja jemnú motoriku a svoju fantáziu a hlavne nezabudnite, že najkrajším darčekom pre vaše deti je  ČAS STRÁVENÝ S RODINOU v kľude a bez stresu.

dec 11
Priamo z praxe –  aké pokroky sme zaznamenali u detského klienta.

Obrátili sa na nás rodičia 10 ročného chlapca s potrebou poradiť a možno aj pomôcť, pretože ich syn je trojkár, pričom výsledky v škole má “vydreté”. Citujeme slovami rodiča: “Stále ako rodič neviem, čo mu vlastne je, či ide o niektorú zo špecifických porúch učenia, alebo o niečo iné. Chlapec je bystrý, šikovný, zaujíma sa o učenie a dianie v škole, no ťažkosti s čítaním a písaním stále pretrvávajú.”

V oblasti učenia má chlapec problém s čítaním, domýšľa si text, dokáže prečítať len krátke vety, rýchlo sa unaví. Pri písaní vynecháva alebo zamieňa písmená, taktiež je veľká chybovosť pri prepise textu. Chyby sú viditeľné aj po gramatickej stránke, hoci slovne tieto javy ovláda. Pri práci potrebuje časté prestávky.

Dieťa navštívilo aj CPPPaP, avšak vzhľadom na vek dieťaťa a vtedajšiu intelektovú úroveň hraničného pásma, diagnóza stanovená nebola.

Náš cieľ bol jasný: Pomôcť dieťaťu podávať také výsledky, aby mohlo viesť plnohodnotný a spokojný život rovnako v domácom prostredí ako aj v školskom.

V rámci diagnostiky boli pozorované mierne odchýlky v rámci neuromotorickej zrelosti. Rovnovážny systém fungoval optimálne. Mierne deficity bolo možné vidieť v oblasti prepájania informácií medzi hemisférami, oslabenie v pracovnej pamäti a taktiež mierne odchýlky v rámci koordinácie tela.

Nakoľko sme zistili, že je u daného chlapčeka stále pretrvávajúci primitívny Morov reflex, ktorý je považovaný za vstupnú bránu pre následnú inhibíciu aj ostatných primitívnych reflexov, ktoré môžu zabrániť dozrievaniu a efektívnemu fungovaniu centrálnej nervovej sústavy, a ktorý by mohol do istej miery ovplyvňovať jeho školský výkon, začali sme intervenciu s nastavením na INPP stimulačno-inhibičný program s cieľom inhibície Morovho reflexu. Ukázali sme si cvik, ktorý mal následne cvičiť po dobu 8 týždňov a dohodli sme si termín najbližšieho kontrolného stretnutia.

Na prvej kontrole mamina chlapca hlási: „Cvičili sme pravidelne, vždy pred písaním domácich úloh a mám pocit, že mu to pomohlo. Začal omnoho rýchlejšie pracovať – už sa ako keby nenadrie tak veľa pri ich písaní a dokáže sa celý čas koncentrovať. Pôsobí spontánnejšie a veselšie. Na druhej strane je čítanie stále problematické a náročné je pre neho aj orientovanie sa v číselnom rade a v matematických operáciách.“

Pre nás bola táto informácia dôležitá, pretože sme si opäť potvrdili, že pravidelným a správnym cvičením dochádza postupne k požadovaným zmenám a taktiež smerodajná, aby sme vedeli nastaviť ďalej program tak, aby sme pokryli potreby daného dieťaťa. Sme na začiatku programu, a ide sa ďalej!

Výsledok nie je zatiaľ ani z ďaleka ten, ktorý vieme intenzívnou spoluprácou s dieťaťom a jeho rodičmi dosiahnuť, ale vieme, že sme o krok bližšie, k čo najlepším možným výsledkom, na čo sa veľmi tešíme 😊.

.

nov 30

Ako to už býva zvykom deň Sv. Mikuláša je oslava hlavne pre našich najmenších.
Keď si konečne dobrovoľne vyčistia čižmičky a položia ich do okna, ostáva už na nás rodičoch ako sa popasovať s otázkou či bolo vaše dieťa poslušné a zaslúži si odmenu.
Prečo nosí legendárny Mikuláš poslušným deťom práve sladkosti? Tento zvyk sa ujal až po smrti skutočného biskupa, ktorý počas svojho života pomáhal chudobným deťom. Vďaka jeho štedrosti sa zaužíval zvyk obdarovať blízkych drobnou pozornosťou. A keďže šlo najmä o deti, ujali sa v prvom rade sladkosti.

Určite viete, že hlavne u detí nízkeho veku je veľmi dôležité rozvíjanie motoriky. Pohybové schopnosti dieťaťa (motorické) a reč sa navzájom ovplyvňujú.
Pokiaľ má dieťa zdravý pohybový vývin, obvykle nastúpi aj zodpovedajúci zdravý vývin reči. Ak je oneskorený pohybový vývin je veľká pravdepodobnosť, že bude oneskorený aj rečový vývin. Neobratné deti mávajú viac nedostatkov vo výslovnosti ako deti, ktoré sú pohybovo zdatnejšie. Preto je nesmierne dôležité rozvíjať hybnosť celého tela (hrubú motoriku) , hybnosť ruky (jemnú motoriku) a obratnosť reči (motorika hovoridiel).
Preto by sme mali deti viesť k stimulácii a správnemu rozvoju.

Centrum AVARE prináša tri tipy ako obohatiť Mikuláša o viac ako sladkosti 😊

Mikulášska topánka – na dotvorenie: S touto topánočkou sa deti naučia viazať mašličku, precvičia si jemnú motoriku a pri maľovaní si užijete kopec zábavy. Vytvorte si
vlastnoručne namaľovanú edukačnú hračku od Šikulkova.

Vezmite deti na klzisko
V hlavnom meste nájdete hneď niekoľko klzísk či už v obchodnom centre alebo na nábreží Dunaja. Najmenšie deti si precvičia zručnosti a koordináciu svojho tela. Keď budete mať šťastie – možno stretnete aj Mikuláša na ľade.

Naučte ich Mikulášske riekanky a básničky – čítanie je najúčinnejší spôsob ako stimulovať reč a nadšenie pre slová.

Pred oknom – za oknom stojí Mikuláš,
povedz nám deduško, čo v tom koši máš.
Pre dobrú Aničku medovú paničku
a pre zlého Jožka korbáč a paličku.


Kde sa vzal, tu sa vzal, Mikuláš pod oknom stál,
v ruke veľkú paličku, na hlave mal čiapočku.
Z bielych fúzov, teplý šál,
tak na deti vykúkal.

Mik, mik, Mikuláš, prišiel s čertom na koláč,
sľubujem, sľubujem, že už hnevať nebudem..


Držíme palce aby ste vašim ratolestiam vyčarovali ten najkrajší úsmev na tvári .

ZAPOJTE SA DO NAŠEJ MIKULÁŠSKEJ SÚŤAŽE
A VYHRAJTE PRE SVOJE DIEŤA
RUČNE VYROBENÚ  MIKULÁŠSKU TOPÁNOČKU Z DIELNE ŠIKULOVO.

Ako? Kliknite na náš FACEBOOK TU

Držíme palce:-)

 

okt 22
Marek Herman: „Ak dieťa trávi veľa času na tablete, je to odrazom toho, že v rodine chýbajú pravidlá“.

Nečudujte sa nám, milí rodičia.
Viete, že sa vás na konzultáciách pýtame ako s deťmi spoločne trávite čas, čo dieťa robí, keď príde zo školy či škôlky, ako vyzerá režim vášho bežného dňa atď. Prichádzate k nám s tým, aby sme pomohli vášmu dieťaťu. Vašej rodine. Sú medzi vami takí, ktorí to vítajú. Sú takí ktorým to nie až tak vyhovuje. Nuž chápeme jednu i druhú skupinu. Ibaže bez vás a bez komplexného pohľadu na celú situáciu to nejde.
Pod to, čo je napísané v rozhovore s Marekom Hermanom, sa podpisujeme aj my. V dnešnej dobe máme všetko. Máme absolútny nadbytok. Akurát, že naše deti postrádajú to najcennejšie čo na svete jestvuje a čo im, ani nám nikdy nikto nevráti. Váš spoločný čas. Nenechajte si ho vziať. Pretože keď budete jedného dňa starí, bude vám ľúto, keď vaše deti budú posielať len email, či smsku miesto toho aby prišli, objali vás a dali si s vami šálku čaju. Držme si všetci palce. Táto doba nám v tomto vôbec nepraje. No je na nás čo s tým urobíme!

Sú technológie skutočne apokalypsou, ak ich budeme používať v rodinách ako doteraz? Ako zmenili dnešné rodiny a výchovu? Ako ich rodičia vnímajú v rukách detí a čo môžeme urobiť, aby sme dokázali z tejto generácie detí vychovať spokojných a citlivých dospelých? Uznávaný český odborník na výchovu detí, vysokoškolský pedagóg a lektor osobného rozvoja MAREK HERMAN nám porozprával, ako nepodceňovať život v rodinách s technológiami a naučiť sa žiť s nimi zdravo….. celý článok si môžete prečítať  na eduworld.sk TU

Zdroj: eduworld.sk

Text: Mgr. Katarina Sipos

 

okt 05

Na dieťa je potrebné nazerať komplexne, čo znamená, že ak chceme zistiť, čo stojí za jeho neúspechmi v školských zručnostiach alebo v sociálnom kontakte či v problematickom správaní, je potrebné poznať aj to, akým spôsobom prebiehalo tehotenstvo matky, aký priebeh mal pôrod, ako napredoval psychomotorický ale aj rečový vývin dieťaťa, ktoré choroby prekonalo, aké sú vzájomné vzťahy v rodine ale napríklad aj to, aké jedlá dieťa preferuje.

Začiatkom augusta nás navštívil 8r. chlapec, ktorý má problém so sústredením, často potrebuje prestávky pri písaní domácich úloh, má ťažkosti s čítaním a zapamätaním si textu, rýchlo sa unaví, je ľahko vyprovokovateľný a dokáže sa rýchlo nahnevať. Trpí častými bolesťami hlavy.

Odhliadnuc od toho, že sme na úvodnej konzultácii nastavili tohto chlapčeka na pohybový program INPP, odporúčali sme rodičom zmenu stravy, ktorá sa nám zdala byť kľúčová k vyriešeniu niektorých z jeho ťažkostí. Aj keď nie sme odborníkmi na úpravu stravy, dokážeme rodičov naviesť k riešeniu problémov, ktoré môžu súvisieť práve s trávením a tým pádom aj zaťažením nervového systému. Jedná sa väčšinou o jednoduché a všeobecné pokyny, ktoré sú nám v zásade všetkým jasné (ako napr. doplniť do stravy probiotiká a prebiotiká, vylúčiť sladkosti, mať pravidelný režim stravovania, nevynechávať raňajky atď.), avšak niekedy nám rodičom nie je vždy jasný ich veľký význam.

Keďže na klienta a jeho ťažkosti nahliadame komplexne, dôležitou súčasťou našej práce bol aj hlbší rozhovor s mamou, na ktorej sme si všimli výraznú únavu, smútok a vyčerpanie. Z rozhovoru vyplynulo, že rodinná situácia nie je ideálna, otec trávi príliš veľa času v práci, mama nesie na svojich pleciach všetky povinnosti za deti i domácnosť, a svoju vlastnú prácu. S mamou sme sa dohodli na určitých krokoch, ktoré je doma potrebné urobiť, aby sa zmenila aj atmosféra doma, pretože tá na deti taktiež veľmi silno vplýva. Keď mama nie je v pohode, ani deti nemôžu byť v pohode.

Hneď na prvom kontrolnom stretnutí po 7 týždňoch od úvodnej konzultácie sme sa dozvedeli, že chlapca už hlava vôbec nebolieva, býva menej unavený, večer sa mu ľahšie zaspáva, v pokoji prespí celú noc a ráno sa budí svieži. Už nebýva ani taký podráždený, ako to bolo predtým. V tomto prípade rodičia zapracovali aj na vzájomnom vzťahu. Zo slov mamy citujeme: „Celkovo doma je väčšia pohoda. U psychologičky sme boli spolu s mužom a konečne sa tak viac ponoril do situácie doma. Začína si uvedomovať, že rodina je dôležitá a že musí tráviť doma viac času ako trávil. Začal teda dlhšie spať, neskôr chodiť do práce, je viac s deťmi, sme doma všetci spokojnejší. Dokonca začal s malým čítať a malý to má veľmi rád. Nemám toho na svojich pleciach už toľko, čo je pre mňa veľká úľava“.

Veríme, že takto sa krôčik po krôčiku dopracujeme k tomu, aby sa chlapcovi a celej rodine v rámci ich možností, podarilo dosahovať čo najlepšie výsledky. Pretože len takáto komplexná práca má podľa nás zmysel.

okt 01

Naše centrum AVARE navštevujú klienti rôzneho veku, pretože metódy s ktorými pracujeme sú prínosom ako pre deti tak aj pre mládež či dospelého klienta.

Navštívili nás rodičia spolu s 15 ročným synom, ktorý mal nechuť do učenia, trpel nedostatočnou pozornosťou a trávil dlhý čas prípravou na vyučovanie. Ako sám povedal mal ťažkosti s organizáciou prostredia čo mu ako začínajúcemu stredoškolákovi robilo veľký problém v novej etape života.

Po dôkladnej diagnostike, pri ktorej sme zistili, ze po motorickej stranke bol na tom chlapec velmi fajn, avšak zlyhával v porozumení dlhších slovných inštrukcií, robil chyby v diktátoch, mal tažkosti s číitaním a porozumením čítaného textu, sme začali s JIAS sluchovým tréningom v intervaloch 6-8 týždňov. Po 4. kontrolnom stretnutí rodičia konštatovali: „Výrazne sa upokojil, všetko mu ide ľahšie v škole, ide z neho väčšia rozvaha a kľud, vie si viac zapamätať z vyučovacej hodiny z čoho usudzujem, že sa viac sústredí na výklad profesora. Taktiež sa zlepšilo čítanie, dokonca si začal sám čítať“. Ako sám povedal: „ Nepociťujem už žiadne ťažkosti a nevyrušujú ma ostatné zvuky ako tomu bolo predtým. Viem sa sústrediť a nemusím sa doma toľko veľa učiť“.

Keďže sa jedná o klienta, ktorý medzičasom už kompletne ukončil program, veľmi sa tešíme informácii, ktorú sme dostali od rodičov:
„Prijali ho na strednú školu, vie sám povedať čo chce aj ako to chce, je úplne samostatný. Podľa posledného preskúšania školským psychológom nevykazuje viac známky dysortografie ani príznaky ADD, ostala mu len dyslexia. S manželom to pripisujeme jednoznačne absolvovanej sluchovej stimulácii JIAS! Všetko mu ide v škole ľahšie, necíti sa byť pod takým tlakom ako predtým, aj po ukončení programu sa nič nevrátilo do starých koľají, ale všetky pozitívne zmeny ostali tak, ako tomu bolo pri ukončení programu.“

Z dosiahnutých výsledkov sa tešíme a prajeme všetko dobré a veľa úspechov aj naďalej ! 🙂

sep 25

„Náš syn má problém so sústredením, vytrvalosťou a odhodlaním robiť veci, ktoré ho nebavia. Pri čítaní predbieha text a zamieňa si slabiky alebo písmená zo slov navzájom vedľa seba. Je ľahko vyrušiteľný. V škole sa nudí. Má však výbornú pamäť, je empatický a má široký rozhľad.“ – aj toto je príklad dieťaťa, u ktorého sme nedávno začali s intervenciou za použitia kombinácie terapeutických prístupov.

S každým klientom sa stretávame v intervale 6-8 týždňov, čo je doba, kedy sa dá znovu pretestovať a zistiť, či došlo k žiadúcim zmenám na úrovni neurofyziológie pomocou cvikov, ktoré sú nastavené na každého klienta individuálne so zameraním na podporu oblasti, v ktorej má jednotlivec ťažkosti.

Nie vždy je vidieť zmeny u dieťaťa hneď. V prípade tohto chlapca, sme si na našom 4. spoločnom stretnutí zhrnuli zmeny, ktoré je možné pozorovať po zhruba 6 mesiacoch intenzívnej stimulácie a rodičia konštatovali: „Sústredí sa výrazne lepšie a začal krásne plynule čítať, už sa mu slabiky a písmenká nepletú, číta takmer bez chyby. Zdá sa nám byť veselší a otvorenejší, dokážeme spolu viac komunikovať a riešiť problémy, ktoré nás trápia. Ešte stále je však ľahko vyrušiteľný a ani diktáty mu zatiaľ veľmi nejdú.“

V tomto prípade je vidieť, aká je trpezlivosť dôležitá a že nie všetky očakávania sa splnia hneď. Úlohou rodičov je byť skvelým pozorovateľom a všímať si zmeny, ktoré sa u dieťaťa objavujú, či už sa jedná o tie malé, alebo veľké. Hovoriť s dieťaťom nie len o tom, v čom sa mu nedarí a v čom by sa mal zlepšiť, ale oceniť aj jeho kladné stránky. Tiež je dôležité mať na pamäti to, že cieľom nie je dokonalosť, ale pomoc a zlepšenie.

Text: Mgr. Livia Kovačová

sep 20

Pojem dyslexia nám nie je neznámy, no málokto vie, o čo prese ide. Až kým sa to nezačne týkať nás samotných, resp. našich detí. Dyslexiu má približne 15 percent celosvetovej populácie.

Dyslexia je definovaná ako porucha čítania, resp. ako ťažkosť naučiť sa čítať, pričom intelekt daného jedinca je v norme. „Musí byť samozrejme naplnená aj podmienka adekvátneho vzdelávania, pretože u dieťaťa, ktoré nevyrastá v adekvátne stimulujúcom prostredí, nemôžeme hovoriť primárne o dyslexii,“ vysvetľuje Mgr. Katarína Sipos, zakladateľka a riaditeľka centra AVARE, ktoré sa tejto problematike venuje. Dyslexia má mnoho podôb a je zadefinovaných viacero typov. „Najčastejšie si ju však spájame s výrazne zníženou rýchlosťou čítania, zámenami písmen, zníženým porozumením čítaného či počúvaného textu, vyššou chybovosťou pri čítaní, horšou priestorovou orientáciou,“ pokračuje odborníčka. Dieťa môže mať napríklad tzv. dvojité čítanie, môže byť motoricky výrazne aktívnejšie, neposedné, obvykle ťažšie reprodukuje rytmus. „Veľmi často je dyslexia pridružená diagnóza iných porúch – napríklad ADHD, poruchy sluchového spracovávania, dysgrafie aj centrálnej koordinačnej poruchy.“

 

História
Prvýkrát túto poruchu popísal Oswald Berkhan už v roku 1881. Slovo dyslexia je zložené z dvoch častí a pochádza z gréckeho „dys“ (porucha) a „lexis“ (slovo, reč, jazyk). Neskôr bol pojem re-definovaný a pohľad na dyslexiu sa priebežne novými zisteniami a štúdiom neustále mení a vyvíja. „Nedá sa povedať, že sa o tom vedelo v takejto forme oddávna. V dávnejšej minulosti sa tomu nepripisoval až taký význam a deti, ktoré dyslexiou trpeli, boli považované buď za hlúpejšie, alebo za neurologicky poškodené,“ hovorí Mgr. Sipos. „Kedysi neboli jednotlivé poruchy učenia tak podrobne rozpracované, zadefinované a popísané ako dnes. Ešte v čase, kedy som navštevovala základnú školu boli väčšinou ´hodené´ do jedného vreca pod názvom ´ľahká mozgová dysfunkcia´. Dnes je už našťastie situácia iná a deti trpiace touto poruchou majú väčšiu šancu na adekvátne vzdelanie a úspech.“

Súčasné definície spájajú dyslexiu s dysfunkciou centrálneho nervového systému a oblasťou ľahkých mozgových dysfunkcií. Ide o drobné poškodenia mozgu vznikajúce pred pôrodom, počas neho alebo tesne po ňom. Môžu to však spôsobovať aj iné ochorenia, zranenia a podobne. Je to vývinová porucha, ktorá sa prejaví až keď dieťa nastúpi do vzdelávacieho procesu. Dovtedy si rodič prakticky nič nevšimne.

Iný prístup

Zatiaľ čo v dávnej minulosti sa nie zriedka dyslektici označovali za ľudí s nižším intelektom, moderná veda dokazuje niečo iné. „V prvom rade sa zmenila diagnostika tejto poruchy. Dnes vieme podstatne lepšie určiť v čom tkvie jej príčina a či a do akej miery je možné danému dieťaťu či dospelému pomôcť,“ vysvetľuje Mgr. Katarína Sipos. Symptómov pri tejto poruche je veľmi veľa. Niektoré sa môžu viazať viac na zrakový systém, iné na sluchový, ďalšie na rečové, jazykové centrá atď. „Obvykle je to však zmes všetkého dokopy, pretože aj v rámci mozgu sú na neurofyziologickej úrovni všetky tieto oblasti navzájom prepojené.“

Aj v tomto poznaní je rozdiel oproti minulosti, kedy sa práca orientovala predovšetkým na nácvik správneho čítania. „Dnes tomu tak chvalabohu už nie je, pretože tento spôsob často nie je ideálny a postačujúci. Rozdiel je aj v tom, ako sú v dnešnej dobe takéto deti vnímané v školskom systéme. Veľa škôl už rešpektuje individuálny vzdelávací plán, prípadne úľavy, ktoré takému dieťaťu výrazne pomáhajú v jeho napredovaní.“ Dyslektici môžu byť napríklad oslobodení od písania diktátov, ktoré nahrádzajú doplňovačky a podobne.

Ako ju zistiť?

Nie je vôbec jednoduché zistiť, že vaše dieťa trpí poruchou čítania. Odborníčka radí, aby sme deťom dali v prvom rade čas. „Prvé dva ročníky základnej školy o dyslexii ani nie je možné rozprávať. Proces učenia sa čítať len prebieha a je potrebné rešpektovať individuálne tempo každého dieťaťa. Niektorému to ide lepšie, iné potrebuje viac času, no to hneď neznamená, že trpí dyslexiou. Ak má dieťa ťažkosti s čítaním aj v treťom ročníku, napriek tomu, že v ostatných predmetoch nemá problém, rodičia vidia, že sa s čítaním trápi, prípadne ich na to upozorní aj učiteľ, potom je na mieste vyhľadať odbornú pomoc.“ Všímať si signály určitých ťažkostí je vhodné aj skôr. „Ale ak sa bavíme vyslovene o dyslexii, potom je na jej diagnostiku potrebné čakať až do veku 8 – 9 rokov, pretože niektoré funkcie mozgu dozrievajú až v tomto veku a môžeme sa mylne domnievať, že sa jedná o dyslexiu, pričom v skutočnosti ide len o fyziologický proces zrenia nervového systému.“

Za kým zájsť?

Ak ste na pochybách, pomôže vám špeciálny pedagóg, ktorý môže oficiálne stanoviť diagnózu dyslexie. Vyhľadajte vo svojom okolí centrum špeciálno-pedagogického poradenstva alebo centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Tam už vás nasmerujú. Nemajte však obavy, dyslektici majú celosvetovo dobré vyhliadky na budúcnosť. Ich diagnóza im nijako nebráni v tom, aby boli úspešnými študentmi aj na vysokých školách a vybudovali si úspešnú kariéru. Dyslexiu nie je možné celkom odstrániť, ale dá sa pracovať na zmiernení jej príznakov a zlepšiť tak kvalitu života daného jedinca. „Výrazne pomôcť môžu rôzne pohybové cvičenia zamerané na rozvíjanie bilaterálnej integrácie, logopedické cvičenia, taktiež sluchový tréning na podporu sluchových dráh vedúcich do rečového centra, alebo stimulácia rovnovážneho systému, cvičenia na podporu zrakovo-motorických funkcií a pod. Spôsobov je veľa, ibaže nie všetci budú profitovať z toho istého prístupu, prípadne z rovnakej kombinácie prístupov. To, čo platí na jedného, na iného platiť nemusí,“ hovorí Mgr. Sipos. Vo väčšine prípadov je dyslexia spojená s detským vekom. To však neznamená, že ťažkosti, ktoré s ňou prichádzajú, v dospelosti spontánne miznú. „Žiaľ, toto tvrdiť by nebolo pravdivé.“ Je však možné, že sa dyslexia prejaví až v dospelom veku. Väčšinou vzniká následkom nejakého traumatického poškodenia nervového systému, v dôsledku mozgovej príhody alebo nejakého degeneratívneho ochorenia,“ dodáva odborníčka.

Chce to trpezlivosť

Rodičia dyslektikov by sa mali predovšetkým obrniť trpezlivosťou. Na dieťa nekričte, učte sa s ním priebežne a za úspechy ho chváľte. Je dosť možné, že hoci v čítaní vynikať nebude, nájdu sa ďalšie predmety, ktoré mu pôjdu výborne. Nikto predsa nevie všetko. Trpezlivým a láskavým prístupom môžete so svojim dieťaťom urobiť veľké pokroky bez toho, aby ste mu dali pocítiť, že niečo je inak ako by malo byť.

Text: Lucia Šuková časopis MOJE ZDRAVIE /na texte sa podielala riaditeľka Centra AVARE Mgr. Katarína Sipos

zdroj: časopis Moje Zdravie

 

sep 10

Máme za sebou prvý školský týždeň. Pre mnoho detí nastala veľká chvíľa v živote a po prvý raz zasadli do školských lavíc. Ak je dieťa dobre pripravené, bude mať vstup do školy uľahčený. V opačnom prípade si môže ťažšie zvykať.

Každý rodič si želá, aby sa jeho dieťaťu v škole darilo, aby tam chodilo rado a aby si našlo kamarátov.
Niektoré deti však majú v niekoľkých prvých mesiacoch školskej dochádzky problémy – škola ich rozčuľuje a narúša ich potenciálne pokroky.
Prvým oporným bodom by mali byť aj pedagógovia, ktorí majú pomôcť, aby si dieťa zvyklo.

Drobné prekážky
Počínajúc ťažkosťami s učením až po neistotu, kde sú školské záchody. Existuje veľa dôvodov, prečo sa dieťa nemusí v škole cítiť príjemne.
Častokrát nemáte ani potuchy, že ho niečo trápi, kým nepríde zo školy uplakané a oznámi, že tam chodiť nechce. Berte takéto sťažnosti vždy vážne. Zistite, ako mu môžete pomôcť – dieťa sa v tomto období spolieha na vašu pomoc.

Typické problémy počas prvých školských dní.

Ťažkosti so školou. Dieťa sa nevyzná v školskej budove, alebo sa mu nepáči „vôňa“ z jedálne. Prekáža mu nedostatok súkromia na toaletách.

Ťažkosti s triedou
. Hluk v triede môže niektoré deti znepokojovať. Ak majú ráznu učiteľku ktorá hovorí nahlas alebo prísne, dieťa môže pociťovať úzkosť.

Ťažkosti s kamarátmi. Dieťa chce mať za normálnych okolností kamarátov a chce byť v kolektíve obľúbené. Ak sa dostane do hádky s novými spolužiakmi alebo dostane pocit, že ho ostatní prehliadajú, spôsobí mu to stres.

Ťažkosti s učením. Pre niektoré deti je priťažké zvládnuť vzdelávacie nároky školy. Triedne aktivity si vyžadujú sústredenie na ktoré nemusí byť zvyknuté. Predísť tomu môžete jednoduchým trénovaním jeho zručností. Návod si prečítajte v článku Pohyb a trénovanie zručností u predškolákov.
Mohlo by vás tiež zaujímať. Načo dbať ešte pred nástupom do školy, čo by malo dieťa ovládať viac si prečítajte v našom článku Ako podporiť správny vývoj predškolákov.

Či je dieťa v škole nespokojné zistíte zrejme skôr, než vám to povie samo. Sledujte jeho pokroky, najmä v prvom období, rozprávajte sa s ním každý deň po tom, čo bolo v škole. Je dôležité udržiavať dialóg aby ste mu v prípade potreby mohli pomôcť.
Riešte všetky problémy hneď ako nastanú – čím skôr tým lepšie. Preskúmajte všetky možné dôvody, prečo je dieťa v škole nešťastné. Spolupracujte s učiteľkou a celú vec s ňou preberte.

Keď si neviete poradiť sami
Ak ste spozorovali, že vaše dieťa nemá zručnosti a schopnosti aké majú jeho rovesníci a neviete si rady kontaktujte naše Centrum AVARE a náš odborný personál.
V našom centre sa zaujímame hlavne o to čo tieto ťažkosti spôsobuje. Pri svojej práci sa pozeráme hlbšie na symptómy a hľadáme skutočnú príčinu ťažkostí, pretože iba tak vieme účinne zasiahnuť a pomôcť ich odstrániť.

TIPY
„Buďte optimisti
Ťažkosti, ktoré vaše dieťa v škole spočiatku trápia, budú väčšinou drobné a riešenie nebude problematické. Váš veselý, optimistický prístup mu dodá sebaisotu.
„Upokojte dieťa“
Dieťa by malo vedieť, že o jeho starostiach viete. Dajte mu najavo, že problém sa dá vyriešiť.
Pohovorte si s učiteľkou o svojich obavách a dohodnite si nejakú stratégiu, ako sa s ťažkosťami vyrovnať.
„Preverujte“
Ak sa ponúka nejaké praktické riešenie problému – napríklad zmena suseda v lavici alebo možnosť obedovať doma namiesto v školskej jedálni.
Neodkladajte to – za pár dní vyhodnoťte, či zmena funguje.
„Pohovorte si s ostatnými rodičmi“
Vaše dieťa nie je prvý ani posledný žiak, ktorý má podobné problémy. Môže byť prospešné vypočuť si rady iných rodičov, ktorých deti prešli podobnou skúsenosťou
.

Použitá literatúra : Richard C. Woolfson (predškolák)