Aj napriek tomu, že väčšina štúdií, realizovaných Inštitútom pre neuro-fyziologickú psychológiu, sa týka detí, NDD nie je výlučne iba problémom detského veku.
Problémy spojené s primitívnymi a posturálnymi reflexami sa obvykle preukazujú počas prvých rokov života. Napriek tomu, ak však tieto abnormality pretrvávajú a nie sú v období detstva rozpoznané, sme nútení naučiť sa ich nejakým spôsosbom kompenzovať. Avšak cena, ktorú v takom prípade zaplatíme za snahu vysporiadať sa s bežným životom, je obvykle spojená s vyššou náchylnosťou na stres, s vyčerpanosťou a v mnohých prípadoch aj s pocitom neúspechu v rôznych oblastiach nášho života, či s pocitom zlyhávania.
Je veľmi časté, že symptómy sa po prvýkrát objavujú počas obdobia výraznej zmeny. Napríklad študenti, ktorí vstupujú do vyšších stupňov vzdelávania, sa potýkajú s kombináciou faktorov ako odchod z domu od rodičov, nachádzanie nových priateľov a vysporadúvanie sa s veľkým množstvom literatúry, či menej štrukturovanou organizáciou vyučovania. Tieto situácie však bohužiaľ vynášajú na povrch ťažkosti, ktoré boli predtým skryté v dôsledku kompenzačných mechanizmov. Akonáhle sú tieto problémy identifikované a je zahájená terapia na neurologickej a fyzickej báze, študenti alebo mladí ľudia začnú pociťovať úspechy vo svojom zvolenom študijnom odbore, alebo profesionálnom zameraní.
Ťažkosti tohto charakteru sa však netýkajú iba mladých ľudí. V dnešnej dobe stúpa počet dospelých ľudí liečených na depresiu, úzkostné stavy, pričom ani netušia, že príčinou ich ťažkostí vôbec nie sú primárne poruchy na psychickej báze . Tie sa objavujú ako dôsledok toho, že na fyzickej báze – teda na úrovni telesnej (centrálnej nervovej sústavy), neprebiehal vývin v ranom detstve tak, ako by mal a došlo k miernej odchýlke. Blúdia teda akoby v zamotanom kruhu pokusov o zlepšenie ich stavu prostredníctvom výrazného úsilia na sebe zapracovať, alebo prostredníctvom rôznych terapií, po ktorých sa aj tak ich ťažkosti opäť vrátia.
Dokážeme pomôcť dospelým ľuďom trpiacim agorafóbiou, problémami súvisiacimi s rovnováhou (ľudia trpiaci závratmi, pocitmi na odpadnutie), úzkosťou, panickou poruchou a niektorým z druhov fóbie z lietania.
Agorafóbia – Blythe a McGlown prišli na to, že 75 % pacientov s diagnózou „Agorafóbia“, vykazovali preukázateľné deficity v rámci centrálnej nervovej sústavy. Tieto deficity sa preukazovali v podobe aberantných primitívnych a posturálnych reflexov, zrakovo-motorických dysfunkcií, ktoré priamo súviseli s problémami s rovnovážnym systémom, závratmi a úzkosťou.
Úzkosť – je základná ľudská emócia, ktorú vo všeobecnosti zažívame v miernej, niekedy v stredne závažnej forme. Ak sa objavuje na takejto úrovni, dokáže povzbudiť motiváciu, zabezpečiť ochranu organizmu a vhodnú adaptáciu na prostredie či situáciu. Ak však pretrváva v závažnej forme, narúša sociálne, profesionálne a emocionálne aspekty života a je pociťovaná ako vyčerpávajúca, obmedzujúca a zaťažujúca.
Úzkosť sa môže prejavovať tromi spôsobmi:
- Kognitívne = v myšlienkach
- Somaticky = na úrovni fyziologických a biologických procesov (telesná stránka, choroby atď …)
- Pocitovo
Fyziologické pocity úzkosti môžu byť tak výrazné a akútne, že znemožnia akýkoľvek pokus o vedomú snahu ich ukontrolovať a ovládnuť. Ak aj telo spustí kontrolné mechanizmy, môžu byť narušené nasledujúcimi somatickými (telesnými) zmenami:
- rýchly pulz
- točenie hlavy
- závrat
- svalová tenzia (napätie)
- plytké dýchanie
- sucho v ústach
- studené ruky a nohy
- tlak na hrudi
- stiahnutie žalúdka
Blythe prišiel na to, že dospelé osoby, ktorým sa neustále ťažkosti vracali – na nejaký čas ustúpili, no následne sa opäť vrátili, a osoby, ktorým nezabrali ani ostatné terapie aj napriek túžbe cítiť sa lepšie – všetky tieto osoby vykazovali znaky neurologickej dysfunkcie, týkajúcej sa aberantných reflexov, vrátane problémov s rovnováhou, koordináciou, perceptuálnymi zručnosťami a funkciami sympatickej časti autonómneho nervového systému (zodpovedného za mimovoľné reakcie organizmu).