apríl, 2015

apr 07

Rovnováha poskytuje oporu všetkému, čo robíme vo svete, v ktorom gravitáciu pociťujeme a zažívame všade a vo všetkom. Rovnováha a propriocepcia pôsobia ako naše „interné zmysly“. Dávajú nám možnosť vedieť kde sa nachádzame bez zapojenia vonkajších podnetov, a napomáhajú našim dvom externým zmyslom (zraku a sluchu) spracovať informácie z nášho okolia, ktoré sú potrebné pre orientáciu a adaptáciu na svet okolo nás. Hmat funguje ako bariéra a facilitátor medzi vnútornými a vonkajšími vnemami, kým čuch nám umožňuje rozpoznať to, čo nedokážeme vidieť ani počuť. Mnohými významnými vedcami bolo potvrdené, že kognitívne, behaviorálne a emočné problémy v neskoršom veku majú priamy súvis s vestibulárnou dysfunkciou (obvykle rozvinutou už v ranom veku). Tieto ťažkosti zahŕňajú napríklad:

  • Neustále očakávanie ohrozenia (človek je v stálom napätí)
  • Zvýšený svalový tonus
  • Nedostatok dôvery
  • Negatívny self-koncept, nízka sebadôvera
  • Strach z výšky
  • Vnútorný nepokoj (neschopnosť zotrvať v kľude)
  • Problémy s držaním tela a koordináciou
  • Selektívna pozornosť – problémy s koncentráciou
  • Oslabené priestorové vnímanie
  • Oneskorený vývin
  • Ťažkosti s čítaním a písaním
  • Problémy s jemnou motorikou
  • Oslabené vnímanie vlastného tela
  • Búchanie hlavy (časté u detí raného veku)
  • Nezrelé, nerozvinuté posturálne reflexy
  • Oslabená kontrola očných pohybov
  • Problémy so sluchovým spracovávaním
  • Ľahká vyrušiteľnosť
  • Narušený vývin reči, problémy v jazykovom spracovávaní

Levinson uvádza, že nezrelý rovnovážny systém a reflexné dráhy majú dopad na kogníciu a emócie preto, lebo reflexy, vestibulárny systém a mozočkové systémy by mali fungovať ako podpora pre vyššie mozgové funkcie (mozgovú kôru). Ak tieto nižšie centrá nedokážu naplniť svoju funkciu na podvedomej úrovni, vyššie funkcie musia vykonávať prácu za nich, čo ich stojí viac námahy a času. Tým pádom ostáva menej kapacity a energie venovať sa tomu, čo by sme očakávali (napr. výkladu učiteľa na hodine).

Takým spôsobom kompenzuje a funguje aj mnoho detí v našich bežných školách. Očakávame od nich rovnaký výsledok, kladieme na ne rovnaké nároky. Bez vedomia toho, že ich fyzické základy zďaleka nie sú rovnaké, a rovnako pripravené na zvládanie školských zručností ako v prípade detí s dostatočne zrelou nervovou sústavou. Aj preto je dôležité mať povedomie o tom, ako vlastne naše telo funguje, ako sa vyvíja. Deti potrebujú naše porozumenie, aby mohli kráčať smelo vpred. Ak kráčajú vzad, alebo robia okľuky, je na mieste pýtať sa otázku „Prečo?“ a pokúšať sa nájsť odpoveď aj na fyzickej úrovni. Vestibulárny systém nám poskytuje mnoho odpovedí na mnoho otázok. Je akýmsi jadrom nás samých, našim vnútorným kompasom. Ak zlyháva, strácame sa, sme nútení kompenzovať, a to všetko nás stojí podstatne viac námahy, ktorú by sme mohli venovať niečomu oveľa užitočnejšiemu.