Dysgrafia je špecifická porucha písania, ktorá sa prejavuje celkovou výraznou neúhľadnosťou písma, jeho tvarom, rozdielnou výškou a kolísajúcim sklonom, ktorá nie je spojená so schopnosťou čítať.
Jedná sa o výrazné narušenie zručností písania, ktoré nie je spôsobené nízkou úrovňou mentálnych schopností, problémami zraku, alebo nevhodným spôsobom výučby. Objavujú sa chyby v interpunkcii, vynechávanie písmen, rukopis býva značne neúhľadný, písmo pomalé.
Typickými znakmi dysgrafického písma sú:
Dieťa sa musí tak sústrediť na proces písania, že nestíha rozmýšľať nad uplatňovaním gramatických pravidiel. Problémy sa môžu prejaviť aj vo výtvarnej alebo pracovnej výchove.
Písmo dysgrafika je veľmi ťažko čitateľné alebo celkom nečitateľné, napriek jeho úpornej snahe. Dieťa píše čitateľnejšie len vtedy, keď píše veľmi pomaly, a teda venuje písaniu veľmi dlhý čas. Písanie je potom pre dysgrafika príliš únavné a vyčerpávajúce. K písaniu môže získať až odpor, alebo ho časom úplne odmietať.
Príčiny toho, prečo má dieťa špecifické problémy s písaním, sú rôzne a môže ich byť mnoho. V niektorých prípadoch sa môžu objaviť v dôsledku nezrelosti nervových dráh zapojených do koordinácie hlavy, hornej končatiny, pohybov ruky a očí, ktorú obvykle potvrdí prítomnosť Asymetrického tonického šijového reflexu u dieťaťa v školskom veku. Asymetrický tonický šijový je primitívny reflex, za normálnych okolností prítomný u zrelého donoseného novorodenca, ktorý by mal byť potlačený v dôsledku vývinu mozgových štruktúr v priebehu prvých 6 mesiacov života dieťaťa. Pretrvávajúci reflex, alebo jeho prítomné zvyšky, môžu viesť k špecifickým ťažkostiam s učením sa písať.
Deje sa tak preto, lebo pri otáčaní hlavy v smere ruky, ktorou dieťa píše, rameno a ruka majú tendenciu sa vystrieť do tej strany, do ktorej je otočená hlava. Dôsledkom toho je náročnejšie udržať pero, ohnúť ruku a vrátiť sa ňou na opačnú stranu papiera, teda prejsť tzv. stredovou líniou tela.
Takéto podmienky pre písanie nie sú pre dieťa príliš nápomocné, naopak, sú vyčerpávajúce a odbúravajú energiu a pozornosť od výkladu učiva. Väčšina detí sa naučí prispôsobiť sa tomuto problému tým, že si vytvoria množstvo kompenzačných mechanizmov. Napríklad si posunú stoličku viac dozadu, oprú sa o ňu chrbátom, čím je im umožnené, aby ruka, ktorou píšu, mohla byť pri písaní vystretá, alebo môžu otáčať polohu pri sedení (niekedy sedia skoro až na boku, otočené do strany). V niektorých prípadoch otáčajú papier, alebo zošit – niekedy až o 90°, čo opäť umožňuje ponechať ruku pri písaní vystretú. Iné deti majú nesprávny, až veľmi silný úchop pera, ktorý im umožňuje držať prsty zatvorené a tým udržiavať pero pod kontrolou.
Nezávisle od toho akú stratégiu používajú, samotná fyzická – motorická aktivita pri písaní, sa nestáva automatickou, ale vyžaduje zvýšené úsilie a námahu dieťaťa. Ak k tomuto dôjde, môže to negatívne ovplyvňovať schopnosť myslieť a súčasne s tým aj písať, preto si deti v niektorých prípadoch nepamätajú obsah toho, čo napísali.
Okrem raných štádií učenia, v ktorých sa dieťa učí písať jednotlivé písmená, väčšina vzdelávania vyžaduje schopnosť myslieť a písať v tom istom čase. Dôsledky pretrvávajúceho asymetrického tonického šijového reflexu na písomný prejav dieťaťa, môžu nastať nezávisle od jeho inteligencie – v skutočnosti skôr platí pravidlo, že čím je dieťa viac inteligentné a verbálne zdatné, tým viac je obvykle označované a „obviňované“ z lenivosti, a až príliš často počúva vety typu: „Mohlo by ti to ísť lepšie, keby si sa viac snažil!“, „Mohol by si mať lepšie výsledky, keby si sa tomu viac venoval!“.
Ak je asymetrický tonický šijový reflex jediným aberantným primitívnym reflexom, dieťa sa obvykle naučí čítať (naučí sa dobre kompenzovať kontrolu pohybov očí), ale môže mať špecifické ťažkosti s písaním. Čítanie vyžaduje kontrolu pohybov očí (zrakovo-motorické funkcie), avšak písanie vyžaduje, aby oči a ruka spolupracovali (zrakovo-motorická integrácia). Pretrvávanie tohto reflexu u dieťaťa v školskom veku môže viesť k špecifickým problémom s písaním bez toho, aby malo dieťa problém s čítaním, alebo vykazovalo známky iných špecifických porúch učenia.
Samozrejme, prítomnosť asymetrického tonického šijového reflexu, nebýva jediná príčina ťažkostí s písaním. Obvykle u týchto detí je celkovo oslabená motorika, koordinácia a rovnováha. Motorický systém nie je dozretý, čo sa prejavuje aj na úrovni písania.
V takomto prípade je absolútne kľúčové sa s deťmi nezamerať len na nácvik písania, ale posilňovať motorické zručnosti ako také, prostredníctvom INPP metódy, pohybového programu Bilaterálnej integrácie, neurosenzorickej stimulácie Tomatis®.
Ideálne je nečakať až kým ťažkosti prepuknú v školskom veku, ale im predchádzať už v predškolskom veku. Vtedy je ideálne dieťa pripravovať prostredníctvom senzo-motorického stimulačného programu pre predškolákov.
Ak si nie ste istí, či má vaše dieťa dysgrafiu, alebo nie, objednajte sa k nám na špecializovanú a komplexnú diagnostiku.
