Centrum AVARE pozýva všetkých rodičov na seminár zameraný na špecifiká zdravého motorického vývinu dieťaťa. Spolu sa pozrieme na to, akým spôsobom ovplyvňuje neuromotorická zrelosť úspešnosť dieťaťa v škôlke, škole i v bežnom živote. Zameriame sa aj na prevenciu porúch učenia, na potrebu hraníc vo výchove a na to, ako zistiť, či je dieťa pripravené zasadnúť do školských lavíc. Seminár je vedený interaktívnou formou, nebudú chýbať diskusie, praktické príklady a rady ako zvládať bežné životné situácie.

Obsah semináru:

• Vplyv motorického vývinu na úspešnosť dieťaťa
• Ako predchádzať vzniku porúch učenia a pozornosti a správania
• Čo má dieťa zvládnuť pred nástupom do školy
• Ako indentifikujem, či je dieťa pripravené zvládnuť školu
• Ako dopomôcť zdravému motorickému vývinu
• Hranice ako oporný bod pre dieťa

Termín semináru:

12. decembra 2019 16:00-20:00

Miesto konania:

Rehabilica, Grösslingová 7, 81109 Bratislava

Účastnícky poplatok: 21€

Seminár vedie: 

Mgr. Katarína Sipos, riaditeľka Centra AVARE

Možnosti úhrady účastníckeho poplatku

Po odoslaní prihlášky Vám bude zaslaná faktúra na uvedenú mailovú adresu. Záväznú úhradu prosím vykonajte do 6.decembra 2019.

Tešíme sa na stretnutie s vami!

Zdravie čriev vášho dieťaťa ovplyvňuje mnohé, ak nie všetky funkcie jeho tela a má dopad na správanie, spánok, hladinu energie, koncentráciu, náladu a na mnoho ďalšieho. Prepojenie medzi zdravím čriev a celkovým zdravým je veľmi aktuálnou témou.

Mnohé štúdie dokazujú, že črevná mikroflóra hrá veľmi dôležitú úlohu vo vývoji a fungovaní centrálneho nervového systému (CNS), prostredníctvom neuroendokrinných a imunitných ciest. Črevo možno označiť za náš ,,druhý mozog“.  Črevo a mozog sú v neustálej komunikácii cez enterický (autonómny) nervový systém. Tento systém neurónov riadi aspekty gastrointestinálneho systému, imunitného systému, endokrinného systému a ďalších. Vysiela tiež veľa signálov do mozgu (oveľa viac, ako mozog vysiela do čreva), čo ovplyvňuje fungovanie mozgu. Táto obojsmerná komunikácia býva označovaná ako os mikroflóra – črevo – mozog a signalizáciou z mozgu umožňuje ovplyvňovať motorické, senzorické a sekrečné modality gastrointesinálneho traktu. Os mikroflóra – črevo – mozog zahŕňa CNS, endokrinný imunitný systém, os hypotalamus – hypofýza – nadobličky (HPA) a autonómny nervový systém. Hlavnú úlohu v črevnom nervovom systéme hrá práve črevná mikroflóra, pretože rovnováha baktérií ovplyvňuje komunikáciu čreva s mozgom. Ak nie je dostatok dobrých baktérií, táto komunikácia sa môže stať dysfunkčnou a spôsobiť u detí symptómy ako sú, depresívna nálada, podráždenosť, úzkosť, hyperaktivita, slabá pozornosť a chronická bolesť hlavy.

[…]

Metóda Sindelar

Keď dieťa rastie začne si uvedomovať, že má svoje výrazne vlastnosti. Toto je štádium kde môžete v správaní dieťaťa odhaliť niektoré, črty ktoré boli zrejmé už pri jeho narodení.

Váš postoj k rôznym úlohám dedičnosti a prostredia v živote dieťaťa môže ovplyvniť jeho vývoj.
Rozvoj dieťaťa je dynamický, stále sa meniaci proces, ktorý je niečím viac než iba obyčajnou kombináciou schopností s ktorými sa narodilo, a stimulácie, ktorej sa mu dostáva v prvých rokoch rastu. Napríklad vždy, keď vzrušene zareagujete na niečo nové, čo sa naučilo, alebo na nejakú zručnosť, ktorú si osvojilo, jeho sebaistota a motivácia sa zvýšia.

Veľmi záleží na tom, aby ste sa snažili maximalizovať celý potenciál dieťaťa a aby ste doma vytvárali prostredie, v ktorom sa pestujú a čo najviac rozšírujú jeho prirodzené vlohy. Pochopiteľne zistíte, že existujú medze toho, čo vaše dieťa dokáže. Napriek tomu by ste mu mali pomáhať dôjsť tak ďaleko, ako môže, či už sa učí obliekať samo, alebo s vami dokončí nejakú komplikovanú skladačku.

Pár tipov.

Hrajte sa s dieťaťom.
Vývoj dieťaťa má aj emocionálny rozmer, ktorý nezávisí úplne od jeho momentálnych zručností. Dieťa má rado vašu pozornosť v ktorúkoľvek dennú hodinu, dostáva sa tak do pozitívneho nadšeného stavu mysle.

Neočakávajte rovnomerný vývoj.
Pokroky vášho dieťaťa veľmi pravdepodobne nebudú rovnomerné. Občas bude napríklad napredovať vo fyzickom vývoji viac než v učení, jeho sociálny vývoj môže tiež zaostávať rečovými schopnosťami.

Podporujte jeho prirodzené záujmy.
Každé dieťa má individuálne chúťky, pokiaľ ide o hravé aktivity. Snažte sa rozoznať hračky a hry, ktoré má mimoriadne rado, a využite aj tento jeho záujem ako základ na ďalšiu činnosť.

Ovplyvnite čo môžete.
Dedičné vlastnosti dieťaťa nemôžete veľmi ovplyvniť, sú pevne dané. Môžete však urobiť veľa pre to, aby ste tieto vrodené schopnosti vhodne nasmerovali a poskytli stimuláciu, ktorou podporíte vývoj nových zručností.

Zapájajte sa, využívajte navrhnuté aktivity a nedajte sa obmedzovať diskusiou „príroda vz. výchova“

zd. Richard C. Woolfson – Predškolák

Deti sa medzi dva a pol a piatimi rokmi vyvíjajú rýchlym tempom. Môžete k tomuto procesu prispieť aj vy. Dieťa potrebuje vašu podporu a vedenie, aby získalo väčšiu sebaistotu, posilnilo svoju schopnosť učiť sa, rozvíjalo vzťahy s vrstovníkmi zlepšilo si jemnú motoriku a pohybové zručnosti. Vaša aktívna pomoc, podnety a povzbudzovanie prispejú k tomu, aby sa  z neho vyvinulo bystré dieťa.

Vo veku dva a pol roka vzrastú rečové schopnosti dieťaťa do takej miery, že vie hovoriť v dobre formulovaných správnych vetách, klásť mnoho otázok a byť partnerom v rozhovore. Pozorne počúvalo ako sa okolo neho používajú slová a jazykom narába čím ďalej tím šikovnejšie. V piatich rokoch sa jeho záujem rozširuje nielen na hovorenú, ale aj písanú reč, zvláda prvé štádia čítania.

Tieto zmeny spolu s pokrokmi v pohybe, jemnej motorike, učení a schopnosti spoločenského kontaktu majú na vývoj dieťaťa dva dôležité vplyvy.

Po prvé:
Nové zručnosti mu umožňujú spoznať pocit úspechu. Podnecuje to chuť na ďalší rozvoj a vedie dieťa k tomu, že chce dokázať viac. (chce napríklad lepšie kopnúť do lopty ako jeho kamarát, alebo ho predbehnúť v behu) Skrátka si stanovuje nové ciele, ktoré sú odvodené z predchádzajúcich úspechov.

Po druhé:
Vďaka zlepšeniu vývojových zručností sa už dieťa vie stimulovať samo.  V porovnaní s predchádzajúcimi štádiami podniká oveľa viac aktivít na vlastnú päsť a už sa tak veľmi nespolieha na vás. Napriek  svojej sebaistote a nezávislosti však nemôže byť odkázané samo na seba. Motivácia nie je všetko – vaša pomoc, stimulácia a vedenie mu môžu otvoriť úplne nové obzory.

Vašou úlohou je pracovať s dieťaťom, prispôsobiť stimuláciu aktuálnemu obdobiu vývoja – nemali by ste však preberať vedenie ani vnucovať dieťaťu prísny režim v ktorom by sa stratila jeho spontánnosť. Napokon, robíte to už od chvíle, keď sa narodilo. To vy ste rozhodli, kedy je zrelé prejsť od tekutej stravy na pevnú, kedy je schopné poradiť si so zložitejšou stavebnicou a kedy môže nasadnúť na trojkolku. Vaša intuícia vždy pozorne sledovala vývoj dieťaťa, vždy ste pripravení poskytnúť mu pomoc v jeho postupe do ďalšieho štádia. Úloha vašej stimulácie v tomto ďalšom období jeho života zostáva rovnaká.

Použitá literatúra : Richard C.Woolfson – Predškolák

V júny minulého roku, nás navštívil 9 ročný chlapec, ktorý mal doposiaľ už 4 otrasy mozgu, zlomenú kostrč, zlomený palec a časté úrazy hlavy. Rodičia komentujú: „Zdá sa nám, že často padá aj na rovnej zemi.“ Tento chlapec má obrovskú vášeň pre futbal, práve s ktorým sa spájali aj jeho časté úrazy a preto vyhľadali našu pomoc, aby sme zistili, čo je skryté za opakujúcimi sa ťažkosťami.

Zhodou okolností sa mu deň pred úvodnou konzultáciou stal úraz, takže na naše prvé stretnutie prišiel s dlahou na nohe a s barlami pod pazuchami. Aj napriek tejto skutočnosti, sme si na základe rozhovoru a údajov z rozsiahleho vstupného dotazníka nastavili intervenčný program. Našim prvým cieľom bolo podporiť optimálne fungovanie vestibulárneho systému, čo sa našťastie dalo vykonať aj s dlahou na nohe.

Na prvé kontrolné stretnutie prišiel chlapec už bez dlahy a tak bolo možné vykonať všetky potrebné merania a testovania, ktorých výsledkom bolo pokračovanie v intervencii pomocou stimulácie vestibulárneho systému a taktiež s cvikmi z tzv. bilaterálnej integrácie.

Cviky z bilaterálnej integrácie sú zamerané na:

• zlepšenie koordinácie,
• rozvoj vedomia o vlastnom tele,
• podporu stability, podporu statických a dynamických funkcií,
• potlačenie nadbytočných pohybov,
• vnímanie smeru a priestoru,
• rozvoj automatizácie pohybu,
• zlepšenie vnímania, pozornosti, pamäti,
• podporu motorických a kognitívnych schopností.

Naša spoločná intervencia v rámci pohybového programu trvala 5 stretnutí, počas ktorých sme si zo stretnutia na stretnutie dávali postupne stále vyššie a vyššie ciele a spomínaný chlapec sa tak učil stále náročnejšie cviky z programu bilaterálnej integrácie, s ktorými si naozaj poradil veľmi dobre! Cvičeniam sa venoval každý deň a na precíznosti a správnosti pohybov si dával záležať, čo bolo neskôr vidieť na kontrolných stretnutiach. Na našom februárovom kontrolnom stretnutí sme si zhodnotili, že toto stretnutie môžeme vyhlásiť za naše (v dobrom dúfajme) posledné 😊.

Úroveň funkcie rovnováhy sa výrazne zlepšila a frekvenciu úrazov a pádov sa podarilo odstrániť, čo potvrdzuje aj fakt, že od júna nemal chlapec žiadne zranenie. Zlepšenie je vidieť aj pri futbale, kedy sa dokáže perfektne sústrediť na hru a inštrukcie trénera, zlepšila sa oblasť motorickej koordinácie a kontroly v prepojení aj s kognitívnymi funkciami.

Dúfame, že sa mu bude dariť plnohodnotne dosahovať svoje očakávania a sny 😊.

Pred niekoľkými mesiacmi sme sa zoznámili s  dväť ročným chlapcom, ktorý k nám prišiel s tým, že má problémy v učení, sústredení sa a s ťažkosťami v logickom myslení.

Okrem toho, že bolo hneď na prvom stretnutí vidieť výrazné ťažkosti v hrubej motorike – koordinácia oboch častí tela, motorické plánovanie, vnímanie vlastného tela a výrazný deficit vo fungovaní vestibulárneho systému, tak aj v jeho emočnej rovine sme mohli pozorovať úzkostný prejav, nízke sebavedomie a sebadôveru. Počas celého stretnutia bez slova sedel a na otázky odpovedal len kývnutím hlavy.

V rámci diagnostiky sme zistili, že u daného chlapca je stále pretrvávajúci napríklad aj Morov reflex, ktorý patrí medzi primitívne reflexy a vzniká v maternici už počas prenatálneho vývinu. Pri pôrode je plne prítomný a obvykle prestáva byť aktívny a je nahradený komplexnejšími reakciami medzi 4. – 6. mesiacom života dieťaťa. Ak však pretrváva aj po tomto období, môže mať za následok napríklad: nízku sebadôveru, emocionálnu a sociálnu nezrelosť, úzkostné stavy, očakávania strachu, ťažkosti v rozhodovaní, labilné emócie…

V rámci intervencie sme sa rozhodli zahájiť pohybový program práve stimulačno-inhibičným programom INPP, s cvikom zameraným na inhibíciu Morovho reflexu, ktorý sa musí cvičiť kontinuálne každý deň, aby mohlo dôjsť k požadovaným zmenám – k inhibícii Morovho reflexu.

Jeho mlčanlivosť pretrvávala aj ďalšie stretnutie, aj napriek poctivému cvičeniu,  až kým sme minulý týždeň nemali kontrolné stretnutie, kde chlapec prišiel, usadil sa do pohovky, usmial sa a spustil čo všetko zažil počas zimných prázdnin, aké darčeky si našiel pod vianočným stromčekom a porozprával o tom, s čím sa hrá najradšej. Bol ako vymenený. Jeho prejav bol otvorený, veselý a bezprostredný. Na stretnutí sme si počas diagnostiky sme si overili, či je Morov reflex stále prítomný, no naše tušenie sa nám potvrdilo. Morov reflex sa inhiboval a my sa môžeme pustiť do ďalšej intenzívnej práce, aby sme dosiahli čo možno najlepší stav klienta 😊.