Avare

Keď dieťa rastie začne si uvedomovať, že má svoje výrazne vlastnosti. Toto je štádium kde môžete v správaní dieťaťa odhaliť niektoré, črty ktoré boli zrejmé už pri jeho narodení.

Váš postoj k rôznym úlohám dedičnosti a prostredia v živote dieťaťa môže ovplyvniť jeho vývoj.
Rozvoj dieťaťa je dynamický, stále sa meniaci proces, ktorý je niečím viac než iba obyčajnou kombináciou schopností s ktorými sa narodilo, a stimulácie, ktorej sa mu dostáva v prvých rokoch rastu. Napríklad vždy, keď vzrušene zareagujete na niečo nové, čo sa naučilo, alebo na nejakú zručnosť, ktorú si osvojilo, jeho sebaistota a motivácia sa zvýšia.

Veľmi záleží na tom, aby ste sa snažili maximalizovať celý potenciál dieťaťa a aby ste doma vytvárali prostredie, v ktorom sa pestujú a čo najviac rozšírujú jeho prirodzené vlohy. Pochopiteľne zistíte, že existujú medze toho, čo vaše dieťa dokáže. Napriek tomu by ste mu mali pomáhať dôjsť tak ďaleko, ako môže, či už sa učí obliekať samo, alebo s vami dokončí nejakú komplikovanú skladačku.

Pár tipov.

Hrajte sa s dieťaťom.
Vývoj dieťaťa má aj emocionálny rozmer, ktorý nezávisí úplne od jeho momentálnych zručností. Dieťa má rado vašu pozornosť v ktorúkoľvek dennú hodinu, dostáva sa tak do pozitívneho nadšeného stavu mysle.

Neočakávajte rovnomerný vývoj.
Pokroky vášho dieťaťa veľmi pravdepodobne nebudú rovnomerné. Občas bude napríklad napredovať vo fyzickom vývoji viac než v učení, jeho sociálny vývoj môže tiež zaostávať rečovými schopnosťami.

Podporujte jeho prirodzené záujmy.
Každé dieťa má individuálne chúťky, pokiaľ ide o hravé aktivity. Snažte sa rozoznať hračky a hry, ktoré má mimoriadne rado, a využite aj tento jeho záujem ako základ na ďalšiu činnosť.

Ovplyvnite čo môžete.
Dedičné vlastnosti dieťaťa nemôžete veľmi ovplyvniť, sú pevne dané. Môžete však urobiť veľa pre to, aby ste tieto vrodené schopnosti vhodne nasmerovali a poskytli stimuláciu, ktorou podporíte vývoj nových zručností.

Zapájajte sa, využívajte navrhnuté aktivity a nedajte sa obmedzovať diskusiou „príroda vz. výchova“

zd. Richard C. Woolfson – Predškolák

Deti sa medzi dva a pol a piatimi rokmi vyvíjajú rýchlym tempom. Môžete k tomuto procesu prispieť aj vy. Dieťa potrebuje vašu podporu a vedenie, aby získalo väčšiu sebaistotu, posilnilo svoju schopnosť učiť sa, rozvíjalo vzťahy s vrstovníkmi zlepšilo si jemnú motoriku a pohybové zručnosti. Vaša aktívna pomoc, podnety a povzbudzovanie prispejú k tomu, aby sa  z neho vyvinulo bystré dieťa.

Vo veku dva a pol roka vzrastú rečové schopnosti dieťaťa do takej miery, že vie hovoriť v dobre formulovaných správnych vetách, klásť mnoho otázok a byť partnerom v rozhovore. Pozorne počúvalo ako sa okolo neho používajú slová a jazykom narába čím ďalej tím šikovnejšie. V piatich rokoch sa jeho záujem rozširuje nielen na hovorenú, ale aj písanú reč, zvláda prvé štádia čítania.

Tieto zmeny spolu s pokrokmi v pohybe, jemnej motorike, učení a schopnosti spoločenského kontaktu majú na vývoj dieťaťa dva dôležité vplyvy.

Po prvé:
Nové zručnosti mu umožňujú spoznať pocit úspechu. Podnecuje to chuť na ďalší rozvoj a vedie dieťa k tomu, že chce dokázať viac. (chce napríklad lepšie kopnúť do lopty ako jeho kamarát, alebo ho predbehnúť v behu) Skrátka si stanovuje nové ciele, ktoré sú odvodené z predchádzajúcich úspechov.

Po druhé:
Vďaka zlepšeniu vývojových zručností sa už dieťa vie stimulovať samo.  V porovnaní s predchádzajúcimi štádiami podniká oveľa viac aktivít na vlastnú päsť a už sa tak veľmi nespolieha na vás. Napriek  svojej sebaistote a nezávislosti však nemôže byť odkázané samo na seba. Motivácia nie je všetko – vaša pomoc, stimulácia a vedenie mu môžu otvoriť úplne nové obzory.

Vašou úlohou je pracovať s dieťaťom, prispôsobiť stimuláciu aktuálnemu obdobiu vývoja – nemali by ste však preberať vedenie ani vnucovať dieťaťu prísny režim v ktorom by sa stratila jeho spontánnosť. Napokon, robíte to už od chvíle, keď sa narodilo. To vy ste rozhodli, kedy je zrelé prejsť od tekutej stravy na pevnú, kedy je schopné poradiť si so zložitejšou stavebnicou a kedy môže nasadnúť na trojkolku. Vaša intuícia vždy pozorne sledovala vývoj dieťaťa, vždy ste pripravení poskytnúť mu pomoc v jeho postupe do ďalšieho štádia. Úloha vašej stimulácie v tomto ďalšom období jeho života zostáva rovnaká.

Použitá literatúra : Richard C.Woolfson – Predškolák

V júny minulého roku, nás navštívil 9 ročný chlapec, ktorý mal doposiaľ už 4 otrasy mozgu, zlomenú kostrč, zlomený palec a časté úrazy hlavy. Rodičia komentujú: „Zdá sa nám, že často padá aj na rovnej zemi.“ Tento chlapec má obrovskú vášeň pre futbal, práve s ktorým sa spájali aj jeho časté úrazy a preto vyhľadali našu pomoc, aby sme zistili, čo je skryté za opakujúcimi sa ťažkosťami.

Zhodou okolností sa mu deň pred úvodnou konzultáciou stal úraz, takže na naše prvé stretnutie prišiel s dlahou na nohe a s barlami pod pazuchami. Aj napriek tejto skutočnosti, sme si na základe rozhovoru a údajov z rozsiahleho vstupného dotazníka nastavili intervenčný program. Našim prvým cieľom bolo podporiť optimálne fungovanie vestibulárneho systému, čo sa našťastie dalo vykonať aj s dlahou na nohe.

Na prvé kontrolné stretnutie prišiel chlapec už bez dlahy a tak bolo možné vykonať všetky potrebné merania a testovania, ktorých výsledkom bolo pokračovanie v intervencii pomocou stimulácie vestibulárneho systému a taktiež s cvikmi z tzv. bilaterálnej integrácie.

Cviky z bilaterálnej integrácie sú zamerané na:

• zlepšenie koordinácie,
• rozvoj vedomia o vlastnom tele,
• podporu stability, podporu statických a dynamických funkcií,
• potlačenie nadbytočných pohybov,
• vnímanie smeru a priestoru,
• rozvoj automatizácie pohybu,
• zlepšenie vnímania, pozornosti, pamäti,
• podporu motorických a kognitívnych schopností.

Naša spoločná intervencia v rámci pohybového programu trvala 5 stretnutí, počas ktorých sme si zo stretnutia na stretnutie dávali postupne stále vyššie a vyššie ciele a spomínaný chlapec sa tak učil stále náročnejšie cviky z programu bilaterálnej integrácie, s ktorými si naozaj poradil veľmi dobre! Cvičeniam sa venoval každý deň a na precíznosti a správnosti pohybov si dával záležať, čo bolo neskôr vidieť na kontrolných stretnutiach. Na našom februárovom kontrolnom stretnutí sme si zhodnotili, že toto stretnutie môžeme vyhlásiť za naše (v dobrom dúfajme) posledné 😊.

Úroveň funkcie rovnováhy sa výrazne zlepšila a frekvenciu úrazov a pádov sa podarilo odstrániť, čo potvrdzuje aj fakt, že od júna nemal chlapec žiadne zranenie. Zlepšenie je vidieť aj pri futbale, kedy sa dokáže perfektne sústrediť na hru a inštrukcie trénera, zlepšila sa oblasť motorickej koordinácie a kontroly v prepojení aj s kognitívnymi funkciami.

Dúfame, že sa mu bude dariť plnohodnotne dosahovať svoje očakávania a sny 😊.

Pred niekoľkými mesiacmi sme sa zoznámili s  dväť ročným chlapcom, ktorý k nám prišiel s tým, že má problémy v učení, sústredení sa a s ťažkosťami v logickom myslení.

Okrem toho, že bolo hneď na prvom stretnutí vidieť výrazné ťažkosti v hrubej motorike – koordinácia oboch častí tela, motorické plánovanie, vnímanie vlastného tela a výrazný deficit vo fungovaní vestibulárneho systému, tak aj v jeho emočnej rovine sme mohli pozorovať úzkostný prejav, nízke sebavedomie a sebadôveru. Počas celého stretnutia bez slova sedel a na otázky odpovedal len kývnutím hlavy.

V rámci diagnostiky sme zistili, že u daného chlapca je stále pretrvávajúci napríklad aj Morov reflex, ktorý patrí medzi primitívne reflexy a vzniká v maternici už počas prenatálneho vývinu. Pri pôrode je plne prítomný a obvykle prestáva byť aktívny a je nahradený komplexnejšími reakciami medzi 4. – 6. mesiacom života dieťaťa. Ak však pretrváva aj po tomto období, môže mať za následok napríklad: nízku sebadôveru, emocionálnu a sociálnu nezrelosť, úzkostné stavy, očakávania strachu, ťažkosti v rozhodovaní, labilné emócie…

V rámci intervencie sme sa rozhodli zahájiť pohybový program práve stimulačno-inhibičným programom INPP, s cvikom zameraným na inhibíciu Morovho reflexu, ktorý sa musí cvičiť kontinuálne každý deň, aby mohlo dôjsť k požadovaným zmenám – k inhibícii Morovho reflexu.

Jeho mlčanlivosť pretrvávala aj ďalšie stretnutie, aj napriek poctivému cvičeniu,  až kým sme minulý týždeň nemali kontrolné stretnutie, kde chlapec prišiel, usadil sa do pohovky, usmial sa a spustil čo všetko zažil počas zimných prázdnin, aké darčeky si našiel pod vianočným stromčekom a porozprával o tom, s čím sa hrá najradšej. Bol ako vymenený. Jeho prejav bol otvorený, veselý a bezprostredný. Na stretnutí sme si počas diagnostiky sme si overili, či je Morov reflex stále prítomný, no naše tušenie sa nám potvrdilo. Morov reflex sa inhiboval a my sa môžeme pustiť do ďalšej intenzívnej práce, aby sme dosiahli čo možno najlepší stav klienta 😊.

Žiaci základných a stredných škôl si dnes prevezmú svoje polročné hodnotenia.
Pre mnoho prváčikov to bude ich prvé hodnotenie, ktoré prinesú svojim rodičom zo školy domov. Školákov po prevzatí polročného hodnotenia čakajú jednodňové prázdniny, ktoré budú v piatok 1. februára.

Teraz nastal čas pre vás, rodičov, aby ste ich odmenili hlavne za snahu, ktorú prejavili počas prvého polroku školy. Najlepšou alternatívou je ukázať deťom, že ste pyšní na ich dosiahnuté výsledky a pochváliť ich za to.
Dbajte na to aby detská vrodená túžba po vedomostiach zostala silná. Prejavte nadšenie, keď vidíte, ako sa učí niečo nové. Stimulujte jeho schopnosti učiť sa. Dieťa sa naučí v škole viac a rýchlejšie, keď si bude ako žiak veriť.

Čo ak priniesli domov zlé hodnotenie? Deti za zlé známky netrestajte, ale hľadajte za nimi príčinu.
Možno ste si všimli , že má vaše dieťa náznaky problémov v sústredení alebo v učení, že jeho vynaložené úsilie nezodpovedá výsledkom v škole? Poraďte sa s odborníkom. V mnohých takýchto prípadoch sa ukázalo, že deti majú snahu, ale nie je v ich silách dosahovať primerané  výsledky (napr. u detí s dyslexiou, dyspraxiou alebo s ADHD a pod.) a preto potrebujú vašu pomoc. Často sa v takom prípade pridružujú aj sekundárne poruchy správania.

v Centrum AVARE –  sme  špecializovaní odborníci na komplexný prístup k diagnostike a intervencii porúch učenia, správania a koncentrácie a iných pridružených ťažkostí.

V tom či onom prípade deti si záslúžia pochvalu za snahu, ktorú počas prvého školského polroku prejavili.
Vezmite deti napríklad do kina alebo cukrárne, navštíviť môžete aj verejné klzisko alebo najbližší svah na ktorom si určite užijete kopec zábavy 🙂

Rodičia našej 13-ročnej klientky u nás vyhľadali pomoc okrem iného aj kvôli tomu, že ich dcérka nemá veľmi motiváciu na prípravu do školy, nerobí si úlohy a nič sa jej nechce robiť. Pôsobí utiahnuto a prevláda u nej apatia. Priali si, aby nabrala znovu záujem o okolité veci a aby sa jej zlepšil školský prospech, ktorý je značne spätý aj s jej stanovenými diagnózami (dyslexiou a dysortografiou). Bolo pre ňu ťažké sústrediť sa na hodinách a vyžadovala si časté prestávky pri práci. Problém jej hlavne robilo čítanie a písanie, no najmä v cudzom jazyku.

Po úvodnej diagnostike sme zistili, že má ťažkosti so sluchovým spracovávaním, ktoré sa prejavujú nepozornosťou, oslabenou lokalizáciou zvuku a obmedzenou pamäťou pri spracovávaní úloh. Možno ich výraznejšie pozorovať pri zvýšenej zvukovej kulise, ktorú bežne nachádzame aj v školskej triede. Klientku sme preto nastavili na sluchový program JIAS, kde postupnými krokmi dosahuje už prvé viditeľné výsledky.

Na treťom stretnutí bol evidentný posun vpred nielen v testových výsledkoch, ale aj v jej každodennom správaní, ktoré si jej rodičia všimli: „Zlepšil sa jej prospech, už toľko nefrfle a má oveľa väčší záujem a nie je u nej vidieť takú apatiu ako na začiatku.“ Tešili sa najmä aj z toho, že si zlepšila známku z angličtiny oproti minulému roku a miesto 4ky má na vysvedčení 2ku.

Zatiaľ sme ešte v procese intervencie, no veríme, že to bude už len lepšie a lepšie.

Začiatkom tohto roka nás navštívili rodičia deväť-ročnej školáčky. Trpela silnými výbuchmi hnevu, mala problémy s čítaním, pri písaní zamieňala písmenká. Na svoj vek bola príliš hravá, čo spôsobovalo problémy s koncentráciou a udržaním pozornosti tak v škole, ako aj doma pri učení.

Zozbieraním dôkladnej anamnézy a prediskutovaním aktuálnych prejavov správania dieťaťa, sme zhodnotili, že pri ťažkostiach ako je ľahká vyrušiteľnosť, precitlivelosť na zvuky a zamieňanie si podobne znejúcich slov, je v tomto prípade najlepšou cestou ísť cez stimuláciu sluchového systému, teda sluchových dráh vedúcich od sluchového orgánu až k rečovému centru.
Dievča sme preto nastavili na JIAS sluchový program, ktorý je určený na rozvoj reči, čítania a sluchového spracovávania.

Po celkovej diagnostike sluchového spracovávania sme zistili značné oslabenia. Ukázalo sa, že dieťa určité frekvencie počuje až príliš dobre, dokonca lepšie ako by bolo postačujúce, preto sa nemožno čudovať, že sa ťažko sústredila pri akýchkoľvek úlohách. Na druhej strane však jej sluchový systém niektoré frekvencie nezachytával dostatočne, čo nám naznačovalo problém s čítaním a zamieňaním si niektorých podobne znejúcich slov. Z výsledkov bolo tiež zjavné, že dieťa má problém so spracovaním informácii v rušnom prostredí ako je napríklad trieda v škole.

Pre posilnenie sluchového systému sme zostavili špeciálnu hudbu, ktorá je šitá na mieru pre každého klienta individuálne, presne podľa nameraných kriviek počutia. Hudba sa má počúvať pravidelne 1 x denne cca 10minút. Konkrétne pre toto dievča bola vyrobená upokojujúca hudba, kvôli jej častým výbuchom hnevu.

Už pri druhom stretnutí nám rodičia hlásili pokroky: „Počúvali sme pravidelne a vidno, že sa veľmi ukludnila, nemáva tie svoje výbuchy hnevu, je viac uvoľnenejšia, aj keď koncentrácia ešte nie je úplne super, a od učenia stále odbieha, no veľmi sa tešíme, že tie sa tie výbuchy výrazne zredukovali.“

Pri treťom stretnutí sme zaznamenali ďalšie pokroky. Rodičia nám s radosťou oznámili, že:  „V lete sama prečítala jednu knihu a dokonca sa iniciatívne púšťa do učenia, zlepšila sa v písaní diktátov. Koncentrácia sa taktiež zlepšila, konečne ju nerozptyľujú všetky zvuky naokolo. Je kľudnejšia a výbuchy hnevu sa zredukovali na minimum.

Spoločných sedení bolo ešte zopár, no aktuálne toto dievča počúva svoje posledné CD a veľmi sa tešíme z jej dosiahnutých úspechov a prajeme celej rodine veľa pohody a úspechov 🙂

Vaše dieťa má prirodzený sklon byť k ostatným vľúdne a ohľaduplné – už ste videli, ako upokojuje slziaceho kamaráta, neváhalo by dať mu aj vlastnú hračku, aby uľavilo jeho nešťastiu. Takéto správanie detí je spontánne.
Je dôkazom, že dieťa má ochranársky inštinkt. Tomu však konkurujú iné inštinkty, napríklad upokojiť hlad. A tak vaše dieťa môže odstrčiť iné dieťa, ktoré mu prekáža „zmocniť sa keksíka“.
Môžete dieťaťu pomáhať rozvíjať a posilňovať jeho postoj k ostatným tak, aby dominovala jeho vnímavosť a láskavosť.

Tri hlavné aspekty:
Spolupráca: Dochádza k nej vtedy, keď vaše dieťa vykonáva s iným dieťaťom spoločenskú činnosť, napríklad stavajú spolu model z kociek stavebnice. Spolupráca si vyžaduje, aby vaše dieťa myslelo na to druhé, bralo do úvahy jeho názor a hralo sa v súlade s ním.
Delenie : Skutočný zmysel tohto slova znamená, že sa dieťa vzdá niečoho, čo mu patrí, bez akejkoľvek záruky, že na výmenu niečo dostane. Dieťa by malo ochotne ohroziť vlastnú spokojnosť, aby potešilo niekoho iného.
Empatia:  Aby bolo dieťa empatické, musí sa vedieť vžiť do druhého dieťaťa a cítiť to, čo cíti ono – napríklad bude mať tendenciu pomôcť, alebo vyjadriť sústrasť, keď uvidí plakať svojho kamaráta. Snažte sa u svojho dieťaťa podporovať tieto konkrétne atribúty.

Pamätajte, že dieťa najviac ovplyvňuje správanie jeho okolia. Platí staré známe : DEŤOM BY SME MALI ÍSŤ VHODNÝM PRÍKLADOM.
Ak sú vľúdni  rodičia a ostatní členovia rodiny dieťa si oveľa ľahšie osvojí tento postoj. Výskumy ukazujú, že dieťa, ktoré cíti lásku a silné citové puto s rodičmi, je citlivejšie aj k svojim vrstovníkom.

Hračky a knihy
Rôzne výskumy sa zhodli na tom, že ak sa dieťa hráva s agresívnymi hračkami (zbrane, vojačikovia), má pri hre s ostatnými  vyššiu hladinu agresivity ešte niekoľko hodín po tom, ako sa s nimi prestalo hrať. Ukázalo sa aj, že dieťa bude pravdepodobne ohľaduplnejšie k vrstovníkom ešte niekoľko hodín po hre s negaresívnymi hračkami (lopta, skladačky, edukačné hračky)

Hračky majú na dieťa veľký vplyv.  Vy sa musíte rozhodnúť do akej miery dopustíte, aby to ovplyvnilo váš výber aktivít. Myslite na to, že dieťa upútané fantastickým svetom agresívnej hry sa bude v takomto stave mysle k svojim kamarátom správať hrubšie. Jednostranný výber v podobe agresívnych hračiek a hier môže potláčať vrodený ochranársky inštinkt.

Vľúdnosť dieťaťa môžete podporiť aj výberom knižiek, ktoré obsahujú príbehy s ochranárskymi témami. Existuje mnoho vynikajúcich knižiek pre deti, v ktorých hlavná postava pomáha ostatným, ktorí sú slabší alebo chorí. Dieťa ovplyvňujú tieto fiktívne vzory a je preň lepšie, ak chce byť ako ohľaduplná postava z príbehu, než ako keď si vyberie za vzor postavu sebeckú.
Ideálne ak si knihu vopred prečítate aby ste vedeli či je pre dieťa vhodná.

AKO NA TO:
Poskytujte príležitosť podeliť sa – postarajte sa aby sa s kamarátom musel podeliť napr. o zákusok. Čím viac príležitostí na delenie mu vytvoríte tým ľahšie mu to pôjde.
Kúpte mu malé zvieratko – starostlivosť o domáceho maznáčika je veľmi účinný spôsob, ako v dieťati zvýšiť zmysel pre zodpovednosť k ostatným. Už aj malé trojročné dieťa môže napríklad nakŕmiť rybičky.
Vysvetlite dôsledky – dieťa si musí uvedomovať dôsledky svojho správania: „vľúdnosťou robí ľudí štastnými naopak sebeckosť im škodí“
Pochváľte ho za láskavosť – ak uvidíte, že vaše dieťa urobí spontánne ohľaduplné gesto, či už ku kamarátovi alebo k súrodencovi.

Použitá literatúra : Richard C. Woolfson (predškolák)

Vianočné sviatky so sebou nesú množstvo úloh a príprav, pre niekoho aj poriadnu dávku stresu.

Nakupovanie, balenie, pečenie, dodržiavanie tradícií.
Príprava Vianoc ale môže mať aj úplne iný rozmer. Prinášame pár tipov ako zapojiť aj vaše deti.

Pečenie s deťmi. 
Zapojte svoje deti do pečenia.
Pomôcť môžu s vykrajovaním cesta ich lepením pomocou marmelády, zdobením perníčkov, vážením či miešaním krémov a plniek. Ušetrí vám to nejaký ten čas a deti môžu rozvíjať jemnú motoriku a tiež zapojiť fantáziu.

Upratujte s deťmi.
K sviatkom pokoja neodmysliteľne patrí aj „vianočné upratovanie“. Poproste deti aby si vytriedili hračky alebo oblečenie, ktoré už nepotrebujú alebo nenosia  –  môžete ich spoločne zabaliť a darovať tam, kde to môže pomôcť.

Vyrobte si vianočné ozdoby.
Sušené ovocie patrí medzi najobľúbenejšie domáce dekorácie, ktoré počas celej jesene, no najmä pred Vianocami, vyrábajú mnohé mamičky s deťmi. Svojimi farbami prežiaria byt či dom, a pri ich sušení bude rozvoniavať všetko navôkol.
Vianočné pohľadnice
Pri výrobe vianočnej pohľadnice môžete využiť všetky vaše kreatívne nápady a akýkoľvek materiál na kreatívne tvorenie. Ak do tvorby zapojíte aj deti, určite vyčaria úsmev na tvári tomu, komu sú určené.

Pri každej činnosti vaše dieťa rozvíja jemnú motoriku a svoju fantáziu a hlavne nezabudnite, že najkrajším darčekom pre vaše deti je  ČAS STRÁVENÝ S RODINOU v kľude a bez stresu.

Obrátili sa na nás rodičia 10 ročného chlapca s potrebou poradiť a možno aj pomôcť, pretože ich syn je trojkár, pričom výsledky v škole má “vydreté”. Citujeme slovami rodiča: “Stále ako rodič neviem, čo mu vlastne je, či ide o niektorú zo špecifických porúch učenia, alebo o niečo iné. Chlapec je bystrý, šikovný, zaujíma sa o učenie a dianie v škole, no ťažkosti s čítaním a písaním stále pretrvávajú.”

V oblasti učenia má chlapec problém s čítaním, domýšľa si text, dokáže prečítať len krátke vety, rýchlo sa unaví. Pri písaní vynecháva alebo zamieňa písmená, taktiež je veľká chybovosť pri prepise textu. Chyby sú viditeľné aj po gramatickej stránke, hoci slovne tieto javy ovláda. Pri práci potrebuje časté prestávky.

Dieťa navštívilo aj CPPPaP, avšak vzhľadom na vek dieťaťa a vtedajšiu intelektovú úroveň hraničného pásma, diagnóza stanovená nebola.

Náš cieľ bol jasný: Pomôcť dieťaťu podávať také výsledky, aby mohlo viesť plnohodnotný a spokojný život rovnako v domácom prostredí ako aj v školskom.

V rámci diagnostiky boli pozorované mierne odchýlky v rámci neuromotorickej zrelosti. Rovnovážny systém fungoval optimálne. Mierne deficity bolo možné vidieť v oblasti prepájania informácií medzi hemisférami, oslabenie v pracovnej pamäti a taktiež mierne odchýlky v rámci koordinácie tela.

Nakoľko sme zistili, že je u daného chlapčeka stále pretrvávajúci primitívny Morov reflex, ktorý je považovaný za vstupnú bránu pre následnú inhibíciu aj ostatných primitívnych reflexov, ktoré môžu zabrániť dozrievaniu a efektívnemu fungovaniu centrálnej nervovej sústavy, a ktorý by mohol do istej miery ovplyvňovať jeho školský výkon, začali sme intervenciu s nastavením na INPP stimulačno-inhibičný program s cieľom inhibície Morovho reflexu. Ukázali sme si cvik, ktorý mal následne cvičiť po dobu 8 týždňov a dohodli sme si termín najbližšieho kontrolného stretnutia.

Na prvej kontrole mamina chlapca hlási: „Cvičili sme pravidelne, vždy pred písaním domácich úloh a mám pocit, že mu to pomohlo. Začal omnoho rýchlejšie pracovať – už sa ako keby nenadrie tak veľa pri ich písaní a dokáže sa celý čas koncentrovať. Pôsobí spontánnejšie a veselšie. Na druhej strane je čítanie stále problematické a náročné je pre neho aj orientovanie sa v číselnom rade a v matematických operáciách.“

Pre nás bola táto informácia dôležitá, pretože sme si opäť potvrdili, že pravidelným a správnym cvičením dochádza postupne k požadovaným zmenám a taktiež smerodajná, aby sme vedeli nastaviť ďalej program tak, aby sme pokryli potreby daného dieťaťa. Sme na začiatku programu, a ide sa ďalej!

Výsledok nie je zatiaľ ani z ďaleka ten, ktorý vieme intenzívnou spoluprácou s dieťaťom a jeho rodičmi dosiahnuť, ale vieme, že sme o krok bližšie, k čo najlepším možným výsledkom, na čo sa veľmi tešíme 😊.

.