Snažíme sa, aby veci dávali zmysel a hlavne, aby boli prínosom pre všetkých zúčastnených.
Organizátorky konferencie sa rozhodli darovať časť výťažku z konferencie Komplexná terapia vývinových porúch pre nevyliečitelne chorého Martinka.
Martinko trpí na veľmi zriedkavé genetické ochorenie imunitného systému Henner – Louis – Barovej syndróm, známych je prbiližne 800 mutáčií. Jedným z prvých príznakov je strata rovnováhy, neskôr sa u Martinka pridali krútivé a vystreľujúce pohyby končatín , samovoľné pohyby očí.
Nedostatočná úroveň imunoglobulínov spôsobuje, že Martinko je veľmi náchylný na pľúcne ochorenia, ktoré nereagujú na bežné antibiotiká. Martinko nesmie pri tomto genetickom ochorení imunitného systému podstúpiť žiadne röntgenové vyšetrenia, ožarovania a ani chemoterapiu. Nemôže byť bez ochrany na slnku, ktoré by v jeho tele naštartovalo leukémiu.
Ťažko rozpráva, ale napriek všetkému je na tom inteligenčne veľmi dobre. Pred 3 a pol rokom prestal úplne chodiť a posledný rok prestal aj písať pretože mu začali postupne ochabovať ruky. Školu má v domácom prostredí, najviac ho baví matematika. Čítať vie veľké tlačené písmená a aj keď pomalšie ale poradí si aj s celými vetami.
Miluje logické hry hlavne tie matematické.
Napriek svojmu zdravotnému stavu si hendikep nepripúšťa a venuje sa aj športu ako golf, futbal skrátka všetko čo sa dá. Momentálne sú pre Martinka najdôležitejšie terapie spojené s rehabilitáciami, aby svalstvo a ako tak sa udržiavalo v pohybe.
Pred pár dňami sa vrátil z nemocnice a aktuálne je veľmi vyčerpaný a slabý jeho rodina však verí, že sa mu onedlho polepší a dostane sa späť do „svojho normálu“ .
Jeho mamina sa vyjadrila : „Je to citlivý a usmiaty chlapec, ktorý bojuje zo všetkých síl pretože MILUJE ŽIVOT.“
ZAPOJIŤ SA MOŽETE AJ VY POČAS KONFERENCIE
Ako?
Finančná zbierka bude prebiehať priamo počas konferencie. Všetky „dary“ budeme odovzdávať priamo Martinkovi počas konferencie. ĎAKUJEME
Pretože v prvom rade to robíme, aby sme pomohli:-)
Mozog každého dieťaťa je jedinečný a individuálny. Kým u jedného zaberie na určitý problém konkrétna technika, u druhého to fungovať nemusí. Dôležité je stále objavovať nové prístupy a aplikovať ich do praxe Aby sa dieťa posúvalo, je dôležité nepristupovať k nemu len v jednom smere, ale kombinovať rôzne techniky, prístup a mať nad vecami nadhľad.
Práve z toho dôvodu, Logopedické centrum ASOBI, ktoré som založila v roku 2007, spolupracuje s Centrom AVARE, ktoré sa venuje riešeniu problémov neurovývinových porúch. Snažíme sa o kombináciu a komparáciu jednotlivých metód a techník a tak komplexne pomáhať každému dieťaťu.
Tento zaujímavý rozhovor s našou spolupracovníčkou klinickou logopedičkou Zuzanou Jandovou ktorá je zároveň aj spoluorganizátorka konferencie Komplexná terapia vývinových porúch. si môžete prečítať na SME.ZENY TU
Mohlo by Vás tiež zaujímať : Ako to vyzeralo počas fotenia pre tento rozhovor a čo Zuzana prezradila o pripravovanej konferencii ?
TV rozhovor nájdete TU na SME.ZENY. TV
Komplexná terapia vývinových porúch je názov interaktívnej konferencie ktorú organizuje zakladateľka centra AVARE a zároveň neurovývinová terapeutka Katarína Sipos spolu so svojou kolegyňou klinickou logopedičkou Zuzanou Jandovou.
Čo prezradili o konferencii samotné organizátorky? „Ono to tak býva, že dobré a zmysluplné si k sebe cestu nájde. Tak tomu bolo aj v našom prípade. Poznáme sa už roky, ale až rok 2017 nás spojil tak naozaj. Jedna vyslovila začiatok vety, tá druhá ju dokončila. Jedna načrtla obraz, tá druhá mu dodala farby. A takto vznikla aj konferencia Komplexná terapia vývinových porúch, ktorej cieľom je pomáhať. Komplexne a zmysluplne sa pozerať na problémy, s ktorými sa my, aj Vy stretávate pri svojej práci, či vo svojom živote doma. Prajeme si, aby tak, ako projekt Komplexná terapia vývinových porúch zblížil nás dve, aby jeho dosah zblížil vás s vašimi deťmi, alebo vašimi klientmi.“
KOMPLEXNÁ TERAPIA VÝVINOVÝCH PORÚCH ktorá sa bude konať 5.-6. mája v Sheraton Hoteli v Bratislave.
Prvý ročník konferencie sa bude konať pod záštitou Bratislavského samosprávneho kraja a SSO – SLS, sekcia klinickej logopédie určená je pre lekárov, logopédov, psychológov, pedagógov, terapeutov, pomáhajúce profesie a pre rodičov detí s vývinovými ťažkosťami.
PREČO VZNIKLA? Cieľom konferencie je odovzdať komplexné, teoretické, a najmä praktické informácie a skúsenosti z rôznych oblastí, týkajúcich sa terapeutických a pomáhajúcich profesií nielen pre odborníkov, ale aj rodičov .
Zámerom je naučiť odborníkov nahliadať na klienta komplexne a zlepšiť kvalitu života detského a dospelého klienta a jeho rodiny. Pomôžeme tak rodičom, aby nechodili od dverí k dverám. Zjednotíme svoje vedomosti a sily a budeme poskytovať komplexnú a kvalitnú intervenciu.
Chceme tiež usmerniť a nasmerovať rodičov dieťaťa nielen s nezrelým, oneskoreným vývinom, ale aj rodičov detí s bežným vývinom, aby sa rodičia vedeli zorientovať a vedeli podporovať správny vývin. Taktiež sa budeme snažiť Vám predstaviť stimulačné techniky, terapeutický prístup z komplexného pohľadu.
PRE KOHO? Pre všetkých odborníkov a to terapeutov, logopédov, lekárov, učiteľov a rôzne ďalšie pomáhajúce profesie, zaoberajúce sa detskou, ako aj dospelou populáciou. Časť konferencie je určená aj pre laickú verejnosť, predovšetkým pre rodičov.
AKÉ SU LÍSTKY A CENY?
Základný lístok 135€ (zahrňuje vstup na konferenciu)
VIP lístok 155€ (zahrňuje vstup na konferenciu plus večernu talkshow )
*talkshow bude moderovať Veronika Ostrihoňová Cifrová. Jej hosťami budú český neurológ Martin Jan Stránský, slovenská vedkyňa a profesorka Edita Révay, a zakladateľka Centra AVARE Katarína Sipos. Hostia budú diskutovať na rôzne zaujímavé témy ohľadne vzdelávania, funkcií mozgu, rodičovstva, a iné. Talk show bude obohatená o hudobné vystúpenie Katky Koščovej, o občerstvenie, ako aj o možnosť diskusie s účinkujúcimi.
AKTUÁLNE špeciálna ponuka od 12.4. – 20.4. cena VIP lístku za cenu základného lístku – pri kúpe stačí zadať kod zľavového kupónu v tvare VIP. KÚPIŤ LÍSTOK
9:00 – 9:15 OTVORENIE 9:15 -10:00 Bilaterálna integrácia – program na rozvoj motoriky,
koordinácie, prepájanie kognície s motorikou a prepájanie
hemisfér. (dr. Andrew Dalziell, PhD., )
10:05-10:50 Aplikácia INPP metódy u bežnej populácie,
u pacientov s neurologickým poškodením a potreba
interdisciplinárneho prístupu (Magda Zweegman Kocsis)
10:50 – 11:20 Coffe break
11:20 – 11:55 Raná intervencia v komplexnom
pohľade na dieťa z pohľadu klinického logopéda
( PhDr. Zuzana Jandová, PhDr.)
12:00-12:45 Funkcionálna optometria –
vizuálny tréning pri poruchách zrakového systému
pri očiach bez patologického nálezu. (Tatjana Hošková)
13:50 – 14:20 I.Aplikácie EEG Biofeedback terapie u jednotlivcov
s poruchami správania a učenia II.Komplexný terapeuticky
prístup pre deti s viacnásobným postihnutím.
(Mgr. Monika Lofflerová)
14:25 – 15:10 Komplexná intervencia vývinových porúch
/ JIAS – Individualizovaná sluchová stimulácia
podľa dr. Johansena (Mgr. Katarína Sipos)
15:15 – 16:00 Dobrý učiteľ núti deti robiť chyby.
(MUDr. Martin Jan Stránský, M.D., FACP, neurológ)
16:00 – 16:30 Coffe break
16:30 – 17:15 Starostlivosť o dieťa a stimulácia kojenca
v súlade s jeho psychomotorickým vývinom. (Eva Kiedroňová)
17:20- 18:00 Funkcie rovnovážneho systému a súvislosť
s poruchami príjmu potravy (PaedDr. Adelaida Fábianová)
19:30 – 22:00 VIP TAKLKSHOW -Talk show bude moderovať Veronika Ostrihoňová Cifrová. Jej hosťami budú český neurológ Martin Jan Stránský, slovenská vedkyňa a profesorka Edita Révay, a zakladateľka Centra AVARE Katarína Sipos. Hostia budú diskutovať na rôzne zaujímavé témy ohľadne vzdelávania, funkcií mozgu, rodičovstva, a iné. Talk show bude obohatená o hudobné vystúpenie Katky Koščovej, o občerstvenie, ako aj o možnosť diskusie s účinkujúcimi.
6.5. NEDEĽA 8:30 – 8:40 OTVORENIE
8:40 – 9:20 Dyskalkúlia – matematické schopnosti
(PhDr. Janka Zajacová)
9:25 – 10:10 Úloha adaptačných a stresových procesov
v obraze vývinových porúch (MUDr. Michael Kučera)
10:15 – 11:00 Vplyv dojčenia, sania a výživy na vývoj zubného
aparátu detského pacienta (Dr. Alexandra Semjonová MD, PhD.)
11:05 – 11:30 Coffe Break
11:35 – 12:20 Pôrod a jeho vplyv na vývin a život dieťaťa
(MUDr. Lenka Ondáčková)
12:25 – 13:10 Vývinová práca dieťaťa ako sebavýchova
hlavné princípy Montessori pedagogiky (Mgr. Soňa Bobeková )
13:15 – 14:00 – Viesť alebo sprevádzať ? Psychické odolnosti dieťaťa
(Mgr. Milena Kutláková Nováková) 14:05 – 14:20UKONČENIE
Oneskorený vývin komunikačných schopností u detí závisí od každého detailu.
Jedine komplexným stimulovaním všetkých oblastí týkajúcich sa psychomotorického vývinu dieťaťa možno zabrániť jeho ťažkostiam a ich prerastaniu do závažnejších problémov, ktoré človeka môžu ovplyvniť aj v dospelom veku.
Tento zaujímavý článok ktorého spoluatorkou je aj riaditeľka centra AVARE Mgr. Katarína Sipos si môžete prečítať na SME. ZENY TU
Exekutívne funkcie a schopnosť sebaregulácie sú duševné procesy, ktoré nám umožňujú plánovať, zamerať na niečo pozornosť, zapamätať si inštrukcie a úspešne zvládať viaceré činnosti naraz. Tak, ako riadenie letovej prevádzky na rušnom letisku zabezpečuje bezproblémové príchody a odchody mnohých lietadiel na mnohých pristávacích dráhach, aj mozog potrebuje takúto schopnosť na to, aby človek nepodliehal rozptýleniam, ovládal impulzy, vedel si určiť prioritné úlohy a stanoviť a dosiahnuť isté ciele.
Keď deti dostanú príležitosť rozvíjať exekutívne funkcie a schopnosť sebaregulácie, celoživotne z toho profitujú nielen jednotlivci, ale aj celá spoločnosť. Takéto zručnosti sú nevyhnutné pre učenie, vývoj a rovnako formujú pozitívne vzorce správania a schopnosť robiť správne rozhodnutia týkajúce sa nás a našich blízkych.
Exekutívne funkcie a schopnosť sebaregulácie závisí od troch konkrétnych vlastností mozgu: pracovnej pamäte, mentálnej flexibility a schopnosti sebaovládania. Na to, aby sa exekutívne funkcie správne využívali, musia medzi sebou tieto vzájomne úzko poprepájané vlastnosti koordinovane spolupracovať.
Pracovná pamäťriadi schopnosť uchovávať a pracovať s rozličnými informáciami v kratších časových intervaloch.
Mentálna flexibilita pomáha udržiavať pozornosť, prípadne ju upriamiť na niečo iné v závislosti od meniacich sa požiadaviek okolia alebo využiť iný prístup k rozličným situáciám.
Sebaovládanie nám dovoľuje určiť si priority a vyhýbať sa impulzívnym reakciám a činom.
Deti pri narodení takýmito zručnosťami nedisponujú, majú iba potenciál rozvíjať ich. Ak zo vzťahov s dospelými a podmienok prostredia nedostanú to, čo potrebujú, alebo ak sú, v tom horšom prípade, tieto vplyvy zdrojom stresu, vývin týchto zručností sa môže oneskoriť alebo narušiť. Nepriaznivé prostredie v dôsledku zanedbávania, týrania a/alebo násilia vystavuje deti toxickému stresu, ktorý narúša stavbu mozgu a poškodzuje vývin exekutívnych funkcií.
Jednou z najdôležitejších povinností spoločnosti je teda poskytnúť deťom potrebnú podporu na to, aby vedeli tieto zručnosti nadobudnúť doma, v predškolskom prostredí, v školách a na ďalších miestach, na ktorých sa bežne nachádzajú. Prostredia podporujúce rast a rozvoj slúžia deťom ako ideálna platforma, na ktorej si môžu precvičovať svoje schopnosti ešte predtým, ako ich budú musieť použiť sami. Dospelí deťom zabezpečia prostredie pre vývin exekutívnych funkcií zavádzaním určitých rutinných zvykov, predvádzaním vhodného spoločenského správania, vytváraním a udržiavaním vzťahov, kde je vzájomná podpora a spoľahlivosť. Tiež je dôležité, aby deti svoje rozvíjajúce sa zručnosti precvičovali v rámci aktivít, ktoré podporujú kreativitu a sociálne väzby, ukazujú, ako sa vyrovnávať so stresom, zahŕňajú dynamické cviky a postupom času prinášajú príležitosti na rozhodovanie o vlastných činoch s menej intenzívnym rodičovským dozorom.
Je známe, že zvukové podnety (napríklad v hudbe), podnecujú pohyb, či už ide o tanec, alebo iba podupávanie do rytmu. Podľa nového výskumu motorické signály v mozgu zostrujú vnímanie zvukov, pričom pohyby tela v rovnakom rytme tento efekt ešte zosilňujú.
Je taktiež známe, že motorický systém ako časť mozgu zodpovedná za pohyby, komunikuje so zmyslovými centrami mozgu. Tento systém ovláda pohyby očí a častí tela, ktoré nám pomáhajú nielen lepšie nasmerovať pohľad, ale aj hýbať končatinami tak, aby sme mohli preskúmavať okolitý priestor. Keďže však uši pohybu schopné nie sú, nebolo celkom jasné, akú úlohu motorický systém zohráva pri rozlišovaní zvukov.
Výskumník Montrealského neurologického ústavu McGillovej univerzity v Kanade Benjamin Morillon, uskutočnil štúdiu vychádzajúcu z hypotézy, že podnety zo senzomotorickej kôry pripravujú sluchovú kôru na spracovanie zvuku, čím zároveň zdokonaľujú schopnosť dešifrovať komplexné zvuky, ako napríklad reč či hudbu.
Na štúdii pracoval v laboratóriu kolegu z Montrealského neurologického ústavu Sylvaina Bailleta. S kolegom do laboratória priviedli dvadsaťjeden dobrovoľníkov, ktorí mali počúvať zložité tónové sekvencie a určiť, či sú tóny hlavnej melódie v priemere vyššie alebo nižšie ako ostatné. Účastníkom štúdie vedci pustili aj ďalšiu, rušivú melódiu, aby vedeli zmerať ich schopnosť sústrediť sa na tú hlavnú.
Pokus mal dve časti. V prvej sedeli dobrovoľníci úplne bez pohybu, zatiaľ čo v druhej mali v rytme hlavnej melódie poklopávať prstami na dotykový panel. Pri tejto činnosti sa na magnetoencefalograme (MEG) zaznamenávala ich mozgová aktivita (neurálna oscilácia), teda nervové impulzy, ktorými medzi sebou komunikujú jednotlivé časti mozgu.
Zobrazovacia metóda MEG po milisekundách ukazovala, že výraznejšia a zrýchlená neurálna oscilácia vychádzajúca z ľavej senzomotorickej kôry smeruje k sluchovým oblastiam mozgu. Oscilácia začala ešte predtým, než sa objavil ďalší tón, na ktorý sa mal účastník zamerať. Toto zistenie ukázalo, že motorický systém dokáže predpovedať, kedy sa určitý zvuk ozve, a túto informáciu posielať do sluchového centra, aby bolo pripravené na interpretáciu prichádzajúceho zvuku.
Horný obrázok ukazuje, že melódiu primárne spracováva bilaterálna sluchová kôra, pričom neurálna oscilácia sa pohybuje vo frekvenčnom rozsahu alfa vĺn (5 – 18 Hz). Na dolnom obrázku naproti tomu vidno, že interné temporálne predpovede sa formujú na ľavej strane lateralizovanej senzomotorickej kôry, a neurálna oscilácia sa pohybuje vo frekvenčnom rozsahu beta vĺn (18 – 24 Hz).
Na tomto zistení je pozoruhodné, že časované motorické impulzy v mozgu očakávali prichádzajúce tóny základnej melódie aj v prípade, že účastníci sa nehýbali a neklopkali do rytmu. Poklopávanie do rytmu základnej melódie tento výkon však ešte zlepšilo, čím sa potvrdila dôležitá úloha motorickej činnosti pri presnosti sluchového vnímania.
„Príkladom zo skutočného života je situácia, keď sa na nejakom večierku snažíte niekoho počúvať, ale okolo vás je veľa ľudí a všetci naraz čosi rozprávajú,“ vysvetľuje Morillon. „Vtedy máte veľa spôsobov, ako sa na konkrétneho človeka sústrediť – zameriate sa na zafarbenie a výšku jeho hlasu, natočíte sa viac naňho, pozeráte sa mu na ústa, využívate rôzne lingvistické pomôcky, alebo na základe začiatku vety si odvodíte, ako bude končiť, no súčasne však sledujete aj rytmus reči. Práve tento jav sme skúmali v našej štúdii, aby sme ukázali, ako ho mozog spracúva.“
Hlbšie porozumenie spojitosti medzi pohybom a sluchovým spracovávaním by v budúcnosti mohlo priniesť nové možnosti liečby ľudí so sluchovými či rečovými problémami.
„Výskum má určité dopady na klinické štúdie a rehabilitačné techniky, najmä čo sa týka detí s dyslexiou a sluchovo postihnutých pacientov,“ tvrdí Morillon. „Pacientov treba naučiť viac sa spoliehať na svoj motorický systém tak, že zo začiatku sa budú zreteľne hýbať v tempe reči svojho komunikačného partnera, čo môže zlepšiť ich schopnosť porozumieť reči.“
Naša riaditeľka a zakladateľka Centra AVARE, Katarína Sipos, rozpráva pre časopis SmeŽeny aj o tom, čo ovplyvňuje výskyt problémov u detí, ktorú z metód na riešenie týchto problémov používa najviac, ale aj o tom ako sa ku svojej profesii dostala. Prečítajte si viac v originálnom článku.
Muzikológovia a etnomuzikológovia vedia, že hudba je dôležitou hybnou silou kultúry spoločnosti a podstatnou súčasťou procesu učenia. Platí to hlavne pri osvojovaní si jazyka. V ľudskom vývoji a poznávaní je hudba univerzálnym faktorom, a preto je dôležitá aj pri učení jazyka.
Najskôr hudba, potom jazyk?
Ak sa zamyslíme, rozprávanie má v sebe istú muzikálnosť. Výslovnosť, modulácia hlasu, výber slov, hlasitosť a dokonca aj rýchlosť reči vyvolávajú hudobný dojem. V odbornom článkuHudba a skoré osvojovanie si jazyka sa autori snažia dokázať že predtým, ako človek dokáže rozprávať, musí rozumieť hudbe. Hovorený jazyk by sa podľa nich mal označovať za „špecifický druh hudby“.
V takom prípade hudba nie je v živote nadbytočná, práve naopak, je nevyhnutná pre ľudskú komunikáciu. Výskumníci ďalej tvrdia, že keďže mozog spracúva jazyk „hudobne“, o štúdiu hudby popri jazyku vo veľmi skorom veku sa dá veľa dozvedieť.
Pomáha hudba s rozvojom jazyka?
Podľa profesora hudobnej teórie a kompozície Anthonyho Brandta hudbe na základnej úrovni rozumejú už novorodenci. V rozhovore pre webstránku Medical News Today hovorí, že deti najskôr rozoznávajú zvuky v jazyku, nie význam jednotlivých slov. Ten vedia k zvukom priradiť až o niečo neskôr. Profesor Brandt ako spoluautor vyššie uvedeného výskumného článku tvrdí, že novorodenci dokážu oddeľovať jednotlivé časti zvukov ako je výška a farba tónu či rytmus. Keď sú teda deti vystavené hudbe, mozog si precvičuje porozumenie jazyku a umenie rozprávať.
Brandt so spoluautormi tiež zistil, že bábätká nevedia rozoznať materinský jazyk od iných, dokonca ani od hudby. Po dosiahnutí jedného roku však dieťa začne rozlišovať hudbu a reč úzko spätú s rodinou a najbližším okolím. Je dôležité, aby bábätká vnímali viacero jazykov a štýlov hudby, pretože čím viac zvukov počujú, tým pevnejšie základy pre pochopenie zvukov, jazyka a hudby si vytvoria.
Prináša hudba pri štúdiu jazyka osoh aj dospelým?
Aj keď je ťažké osvojiť si nový jazyk neskôr ako v ranom detstve, nie je to nemožné. Odborníci sa nazdávali, že dospelí ľudia nikdy neporozumejú jazyku do tej istej miery ako tí, ktorí ním hovoria od narodenia. Nedávny výskum však tento názor spochybňuje. Štúdia publikovaná v odbornom časopise PLoS One opisuje, ako sa dospelí ľudia učili vedcami umelo vytvorený jazyk. Využívali sa dva spôsoby. Prvým bola klasická výučba v triede, druhým tzv. „immersion“, teda ponorenie či zahĺbenie sa[1] do jazyka, vrátane počúvania hudby v danom jazyku. Po piatich mesiacoch sa vplyvom druhej metódy u dospelých objavili rozumové vzorce podobné tým, ktoré majú rodení hovoriaci. Účastníci prvej metódy jazyk spracovali, no pristupovali k nemu s doslova iným zmýšľaním.
Prečo však hudba pomáha s osvojovaním si jazyka deťom aj dospelým? Odpoveď je jednoduchá. Vďaka hudbe sa plynule spracúvajú zvuky, ktoré mozgu prirodzene vyhovujú. Keď si sadnete k učebniciam jazyka alebo si nasadíte slúchadlá, aby ste sa učili správnu výslovnosť, vytvárate si akýsi študijný režim. Lepšie povedané, už len keď si pustíte skladbu v inom jazyku, vnímate ho v texte a aj keď nerozumiete, o čo presne ide, z kontextu niečo pochopíte.
Odborníčka na jazyky Susanna Zaraysky ovláda sedem cudzích jazykov a tvrdí, že na to, aby sa naučila plynule rozprávať, často využívala hudbu. V článku pre webstránku The Everyday Language Learner píše, že štúdium jazyka prostredníctvom hudby je z časti jednoduchšie, pretože hudba aktivuje viacero oblastí mozgu než samotný jazyk. Núti spolupracovať obe mozgové hemisféry, vďaka čomu lepšie rozumieme.
Ako spojiť hudbu s učením jazyka?
Veríte, že hudba pomáha pri osvojovaní si jazyka, ale neviete, kde začať? Tu je zopár príkladov na využitie hudby pri štúdiu jazyka bez ohľadu na vek:
Púšťajte si to, čo máte radi. Ak sa vám nepáči metal v rodnom jazyku, nehľadajte ho v inom. Počúvajte hudbu, ktorá sa vám páči v akomkoľvek jazyku. Urobte si zoznam skladieb alebo nájdite online hudobnú stanicu. Zapnite si ju v aute, doma a ak môžete aj v práci.
Pozerajte videoklipy. Na internete nájdete okrem množstva skladieb a žánrov aj hudobné klipy v cieľovom jazyku. Počúvať a pozerať súčasne si vyžaduje viac sústredenia. Spevákom môžete čítať z pier, sledovať, ako vyslovujú určité slová. Rovnako to pomôže aj porozumeniu z kontextu.
Prepisujte texty. Po viacerých razoch skúste pri počúvaní zapisovať text skladby. Zastavte ju, ak potrebujete viac času, prípadne ju pretočte späť. Takto sa naučíte jazyk písmom a zopakujete si slovíčka.
Medzi hudbou a osvojovaním si jazyka je silné prepojenie, tak ho využite. Nikdy nie je neskoro naučiť sa niečo nové, no s hudbou je to o niečo zábavnejšie.
Martin v tomto videu umožňuje vidieť ťažkosti s čítaním, akým trpia dyslektici. Ako dizajnér, ktorý sám trpí dyslexiou, vytvoril špeciálny font – Dyscont, ktorý mu pomohol zmierniť množstvo sprievodných problémov a urobil preňho čítanie oveľa menším bojom. Hovorí aj o tom, ako pri dyslexii nesprávne navzajom komunikujú hemisféry. Aj z tohto dôvodu sa nám osvedčilo pri tejto poruche čítania kombinovať s našimi klientmi dva intervenčné prístupy – sluchovú stimuláciu JIAS a pohybový program zvaný „Bilaterálna integrácia“, ktorý výrazne napomáha efektívnemu prepájaniu obidvoch hemisfér. Programy využívame tak u detí, ako aj u dospelých klientov.
Tento článok je pre všetkých rodičov, ktorí prežili ťažké detstvo či ťažké roky kvôli traume (akokoľvek ju definujete), zanedbaniu, vojne – najmä, ale nie výlučne, ako deti. Toto je pre tých, ktorí urobili všetko nevyhnutné, aby prežili a dostali sa na správnu cestu. Dokázali ste to s veľkou dávkou odhodlania a úsilia. Váš život je pokojný, dobrý. Ako rodič sa teraz snažíte vychovávať svoje deti, či už sú to bábätká, tínedžeri alebo takmer dospelí ľudia.
Z pohľadu terapeuta som videla, aké ťažké to pre vás bolo, ako sa usilujete dať deťom šťastný život, hoci vy ste ho ako deti nemali.
Vyrástli ste v krajine traumy, a podarilo sa vám z nej ujsť, dostať sa do krajiny zdravia, pokoja. A práve v nej teraz vyrastajú vaše deti.
Na prvý pohľad to vyzerá ako dokonalý šťastný koniec. Rodičia sú v bezpečí, deti sú šťastné a zdravé. Už by to malo byť jednoduché, však? No nie je. Pretože ak sa vám darí, ak vychováte deti tak, že dostanú to, čo ste vy nemali, a tým nemyslím materiálne zabezpečenie, hoci aj to sa počíta. Hovorím o pozornosti, stabilite a starostlivosti. Hovorím o pomáhaní s domácimi úlohami, podporovaní školských aktivít, či uvoľnených rozhovoroch pri večeri. Hovorím o detstve, ktoré je slobodné, v ktorom sa deti veku primerane môžu zamerať sami na seba, spoľahnúť sa na vás, no aj s vami zápasiť či vás ignorovať.
Ak dieťa žije v tomto svete zdravia, je ťažké a bolestivé vedieť, že svet, v ktorom ste vyrástli vy, nikdy nepochopí. A tak sa ako rodič môžete cítiť nekonečne osamelo a rozpoltene. Na jednej strane chcete, aby vaše dieťa malo všetko, čo ste vy nemali, všetky možnosti, ktoré ste nedostali, no na strane druhej sa obávate, že si nebude vážiť, čo má, a nebude mať tú silu, ktorá vám zachránila život. Pohybovať sa medzi týmito nesmierne odlišnými svetmi je skutočne namáhavé a vyžaduje si veľa síl.
Rodičom, ktorí utrpeli nejakú psychickú traumu (a to môže byť naozaj čokoľvek), hovorím toto: ak všetko vyjde, vaše dieťa vám nikdy nebude úplne rozumieť. Bude vás milovať a učiť sa od vás, no vaše skúsenosti mu budú navždy cudzie. Keď bude dospelé, možno sa mu podarí niektoré z nich pochopiť, ale nikdy nebude naozaj vedieť, čím ste si museli prejsť. Nikdy neuvidí svet vašimi očami. To, čo vy považujete za najvzácnejší dar, bude vaše dieťa brať ako samozrejmosť. Neuvedomí si, čo všetko preňho robíte, pretože to, čo robíte je súčasťou jeho bežného života. Dieťa vníma len to, čo žije. A tak to má byť. Znamená to, že všetko robíte dobre, no môžete sa cítiť izolovaní.
Najmätúcejšie pre rodičov, ktorí utrpeli traumu býva nasledovné: detstvo nie je vždy ľahké, ani keď všetko funguje. Učiť sa je ťažké. Vyrastať je ťažké. Deti bojujú a zápasia. Plačú, majú záchvaty zlosti, strachujú sa, robia zle. Zosmutnejú pre maličkosti a drobné sklamania. Aj v tej najšťastnejšej domácnosti sa pravidelne striedajú ťažšie a ľahšie chvíle. Nazbierať sily na to, aby sa človek stal životaschopným, si vyžaduje veľa učenia. Rodičov po prežití duševnej traumy to môže zaskočiť. Mnoho rodičov, s ktorými som pracovala, vyjadrili podobný názor: „Myslel som si, že mať šťastné detstvo je jednoduché – nikdy by som nebol čakal, že moje deti budú prežívať ťažké chvíle, keď sa nič zlé nedeje. Nechápem ich, keď vidím, že sú rozrušené, takpovediac ‚z ničoho‘. Nerozumiem im. A oni nerozumejú mne.“
A ja sa snažím rodičom pomôcť, aby pochopili, že deti v šťastnej rodine robia pre svoj vývoj presne to, čo potrebujú. Pracujú na svojom dospievaní, nie na vašom. Vy na svojom raste, vývoji a hojení rán musíte pracovať sami, aby ste mohli podporiť rast a vývoj svojich detí.
Keď ste mali ťažké detstvo, je lákavé chcieť deťom dať také, aké ste vy nedostali. Najdôležitejšie, čo však treba urobiť, je dať im to, čo potrebujú. Každé vaše dieťa bude potrebovať niečo iné – rozdielny prístup k výchove ako ste potrebovali vy, či dokonca ako potrebujú jeho súrodenci. Úzkostlivejšie dieťa napríklad potrebuje inú výchovu ako to odvážnejšie.
Najväčšie obete ťažkého detstva sú emócie. Ak vyrastáte v traumatickom prostredí, prežijete v ňom potláčaním emócií. Keď potom máte deti, tie sú veru vskutku emocionálne, čo môže byť spúšťacím mechanizmom aj tých vašich. Ako sa teda z ničoho nič máte naučiť ovládať emócie? Vyjadríte ich slovami? Budete ich tolerovať? Jedna z najlepších kníh o emocionálnom tréningu je Ako hovoriť, aby nás deti počúvali (ako počúvať, aby nám deti dôverovali) od Adele Faber a Elaine Mazlish. Je to prehľadný, jednoduchý návod ako s deťmi komunikovať a trénovať ich pri práci s emóciami. Vo všetkých kurzoch pre terapeutov, ktoré som vyučovala, som knihu určila ako povinné čítanie, pretože dokonca aj pre nich je to najlepší návod. Keď pomáhate s emóciami deťom, môžete sa naučiť aj o svojich.
Výchova detí po prekonaní traumy je jedna z najodvážnejších vecí, čo ľudia môžu urobiť, a pritom je neviditeľná. Ak sa vám darí, nikto o tom nevie. Nikto vám nezatlieska. Ak by ste boli telesne postihnutí v dôsledku úrazu a rozhodli sa zabehnúť maratón, ľudia by povedali, že ste odvážni. No pri emocionálnych zraneniach to tak nerobíme. Tie sú neviditeľné a rodičia, ktorí sa zhostia neľahkej úlohy – vychovávať deti s láskou a cieľom – a dajú im to, čo sami nemali, sú nedocenení hrdinovia.
Jedna z najstatočnejších vecí, ktoré môžete urobiť, je vyliečiť vašu traumu, pretože s ňou môžete potláčať pocity a dostať iba maličkú časť z toho, čo dostávajú vaše deti – podporu a pomoc pri ťažkých situáciách. Terapia umožní, aby vám niekto pomohol a poučil vás o vývine dieťaťa a tínedžera; ukáže vám, čo ste stratili a získali prekonaním vašej traumy; možno vám pomôže pochopiť svet vášho dieťaťa, ten nový svet, ktorý ste vytvorili. Je jednoduchšie súcitiť s ťažkosťami detí, keď niekto súcitil aj s vašimi.
Takže vám hovorím, buďte silní a vedzte, že robíte jednu z najťažších činností, akej som kedy bola svedkom. Zrejme sa cítite osamelí, ale nie ste sami. Vaša odvaha a statočnosť vytvárajú lepší svet nielen pre vaše deti, ale aj pre nadchádzajúce generácie, a rovnako zlepšujú aj celý svet ako taký. A popritom, ako učíte svoje deti o láske, súciťte aj so sebou, milujte sami seba a aj cestu, ktorou kráčate.
