Po mnohých rokoch určitej diskriminácie ľavorukých detí, po ich miestami doslova násilnom preúčaní na pravú ruku, sme sa vďaka väčšej informovanosti a otvorenosti spoločnosti k zmenám a inakosti dostali až do stavu, kedy ľavorukosť akceptujeme ako súčasť normy, i keď sa naďalej vyskytuje v menšinovom počte. Dnes si už vieme v triedach ako-tak poradiť s tým ako a kam usadiť „ľaváka“ s „pravákom“.
V súčasnosti už (snáď) nestojíme nad týmito deťmi s paličkou v ruke a nenútime robiť mozog to, čo pre neho nie je prirodzené. Prestali sme sa báť toho, že ľaváci sú natoľko iní, že je potrebné sa ich strániť či trestať ich za niečo, za čo vlastne ani nemôžu.
A predsa v sebe táto vlastnosť skrýva určité špecifiká, o ktorých je vhodné vedieť, zamýšľať sa nad nimi a naďalej ich podrobne skúmať.
Vedeli ste, že v rámci ľavorukej populácie sa vyskytuje vyšší počet ľudí so zníženou imunitou a/alebo rôznymi druhmi alergických ochorení?
Vedeli ste, že v spektre vývinových porúch učenia sa v porovnaní s bežnou populáciou, taktiež vyskytuje vyšší počet ľavákov? Zaujímavý je aj zistený fakt, že podstatne viac ľavorukých ľudí je mužského pohlavia. Vyšší výskyt ľavorukosti bol preukázaný aj v spektre autistických porúch.
Lateralita je vo všeobecnosti zaujímavý fenomén. Je celkom bežné a normálne, že deti v rôznom veku lateralitu – čiže preferenčné používanie jednej strany tela, striedajú. Taktiež mozog a dominancia hemisfér má svoj špecifický vývin. V prvých šiestich rokoch je dominantne aktívna pravá hemisféra, ktorá nám umožňuje učiť sa množstvu nových zručností a informácií. V tomto čase vnímame svet prevažne cez obrazy a emócie. Okolo šiesteho a siedmeho roku, sa v prípade väčšiny populácie dominancia hemisfér mení. Mozog určí za dominantnú hemisféru ľavú. Tá má na starosti logické myslenie, spracovávanie rečových a jazykových informácií, matematické zručnosti a podobne.
Nielen ľudia, ale i zvieratá používajú jednu stranu tela viac ako druhú. Bolo však zistené a dokázané (Geschwind), že pod vplyvom hormonálnym zmien, sa lateralita mení. Keď bolo malým mačiatkam umožnené hrať sa s klbkom vlny, každé z nich pri hre používalo jednu labku výraznejšie – pravú, alebo ľavú. Po tom, ako im bol do tela vpichnutý testosterón, ich lateralita sa zmenila a preferenčne začali používať labku na opačnej strane tela. Testosterón má teda významný vplyv nielen na lateralitu, ale aj na vývin mozgu ako takého. Je všeobecne známe, že hladina testosterónu stúpa v stresových situáciách. Preto by bolo vhodné zamyslieť sa, aké sú vhodné podmienky na vzdelávanie v školách či v rodine pre deti, pre ktoré učenie nie je zrovna najľahšou činnosťou.
Čím viac stresu im privodíme svojim prístupom, tým viac sa im môže meniť a mení biochémia. Pod vplyvom biochémie sa mení ich správanie, koncentrácia a celkové fungovanie. Žiaľ, ostáva zatiaľ nepreskúmanou oblasťou na čo všetko to môže mať dopad.
Ľaváci sú rozhodne pozoruhodní ľudia. Obvykle majú niečo, čo pravákom chýba a ich to naopak obohacuje. Na druhej strane však existujú isté riziká, o ktorých je dobré vedieť, aby sme takýmto deťom i ľuďom vo všeobecnosti vedeli viac porozumieť a v prípade potreby aj pomôcť.
Zdroj: študijný materiál Baltic Dyslexia Research Laboratory, Dánsko
